Dejiny židovskej komunity v Humennom mapujú život tohto spoločenstva od prvej písomnej zmienky o židoch v meste až po súčasnosť. Na ceste k čitateľom ju jej autori a primátorka mesta vypravili kamienkami. V židovskej viere kameň symbolizuje večnosť.
HUMENNÉ. V meste, kde kedysi Židia tvorili tretinu obyvateľstva, vyšla takáto kniha vôbec po prvý raz.
Kniha je spoločným dielom troch autorov. Profesionálni historici Milan Belej a Ján Hlavinka spracovali prvé dve kapitoly. Obsahujú historické fakty o židovskej komunite od prvej písomnej zmienky až po rok 1918 a z obdobia rokov 1918 – 1945.
Súčasnosť popisuje predseda miestnej Židovskej náboženskej obce a člen prezídia Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR Juraj Levický. Knihu dopĺňa bohatá fotodokumentácia a podľa slov primátorky Jany Vaľovej v nej mnohí čitatelia môžu nájsť stratenú nitku svojho rodokmeňa.
Na vydanie knihy humenská samospráva okrem vlastných zdrojov získala aj finančnú podporu z ministerstva zahraničných vecí SR. Celkové náklady dosiahli sumu 9 500 eur. Publikácia vyšla v náklade 600 kusov a je nepredajná.
Podľa medializovaných informácií ju mesto rozdistribuuje do svojich základných škôl a mestských inštitúcií. Plánuje ňou obdarovávať aj zahraničné návštevy pri príležitosti rôznych kultúrno-spoločenských udalostí.
Zaujímavé fakty
Prvá písomná zmienka o prítomnosti židov v Humennom pochádza z 31. 12. 1684. Spomína sa v nej, že v meste žil iba jeden židovský árendátor.
V najstarších prameňoch sa títo obyvatelia uvádzajú ako židia či židovskí árendátori zemepánskych benefícií, nezriedka najvýnosnejších krčiem či miestnych mlynov.
Historik Ján Hlavinka zo Slovenskej akadémie vied, medzilaborský rodák, prijal ponuku spolupodieľať sa na písaní knihy s radosťou i obavami.
„Už viac ako desať rokov sa venujem štúdiu dejín Židov v najtragickejšom období holokaustu s dôrazom na východné Slovensko. Z praxe som vedel, že to nebude jednoduchá úloha. Siahli sme na dno svojich síl a časových možností,“ povedal na stretnutí.
Židovská komunita v Humennom zanechala po sebe z tohto obdobia veľmi málo dokumentov. Obaja autori využili nielen Slovenský národný archív v Bratislave, ale aj archívne materiály v Lubline v Poľsku a v Maďarsku.
„Medzivojnové obdobie môžeme jednoznačne charakterizovať ako obdobie rozkvetu židovskej komunity na území celého Československa. Židia žili významným spoločenským a kultúrnym životom. Tvorili značnú časť strednej vrstvy Humenného a v hospodárskom živote bolo ich pôsobenie dokonca určujúce,“ uviedol Hlavinka.
Dnes len zlomok
Roky 1938 až 1945 boli pre židovské obyvateľstvo najtragickejšie. Humenskí Židia sa nevyhli vlnám deportácií v rokoch 1942 a 1944-45.
„V Humennom žilo asi 2 200 Židov. Po deportáciách sa do mesta vrátilo iba 176 z nich. Dnes tu žije len 13 členov židovskej komunity vrátane pani Gizely Lipovskej z Uličského Krivého,“ doplnil Juraj Levický.
„Židovská komunita je veľakrát v niektorých momentoch vnímaná s rozpakmi. Chceme poukázať na fakt, že v meste mala veľké zastúpenie a mnohé jej osobnosti zviditeľnili Humenné aj v zahraničí,“ odpovedal na otázku, prečo je táto publikácia potrebná.
„Plánujeme vyhotoviť anglickú verziu publikácie, aby sme ju mali k dispozícii na tohtoročné stretnutie rodákov,“ dodal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
