HUMENNÉ. Manželia Svatuškovci zachránili počas druhej svetovej vojny židovskú rodinu Davidovičovcov.
Pani Mária prevzala od štátu Izrael ocenenie Spravodlivý medzi národmi.
Dnes na obdivuhodnú odvahu svojej mamy spomínajú jej štyri deti.
František, Jozef a Ján Svatuškovci boli spolu so sestrou Irenou Bankovou – Svatuškovou malé deti, keď v čase svetovej vojny ich rodičia poskytli útočisko židovskej rodine zo susedstva.
Úkryt pod stolom
Sedem členov rodiny Davidovičovcov ukrývali v malom priestore pod kuchynským stolom.
„Pod stolom bola vykopaná jama. Priestor bol tesný, zmestili sa doň akurát lavice, ktoré zhotovil náš otec – stolár. Dalo sa na nich len sedieť. Otvor bol naširšie prikrytý doskami a zakrytý pokrovcom. Mama nosila do úkrytu jedlo. Raz mamu udali, že ukrýva Židov. Pamätám si, ako jedného dňa po raňajkách prišli k nám do domu gardisti,“ spomína pani Irena.
„Obvinili mamu, že ukrýva Židov. Tá sa však ohradila: Vari sa môžem popri šiestich svojich deťoch starať ešte o cudzích? Ustúpila od dverí a gardistov vyzvala, že keď jej neveria, nech dom prezrú. Vôbec sa nebála, hoci nebezpečenstvo nehrozilo len ukrývaným, ale aj celej našej rodine. Mama bola drobná útla žena, dodnes neviem, odkiaľ sa u nej vtedy nabrala toľká sila,“ hovorí pani Irena.
Vojakov presvedčila sebaistota domácej panej a dom neprehľadali. Celý deň však hliadkovali na dvore a čakali, či nespozorujú niečo nezvyčajné.
„Mama sa tvárila akoby nič. Prala, varila, my sme behali po dvore, hrali sme sa. Pán Boh držal vtedy nad nami ochrannú ruku,“ dodáva pani Irena.
„Davidovičovci mali dcéru Manciku a syna Janiho. Zachránili sa a cez Maďarsko odišli do Austrálie. Čo sa stalo s rodičmi, nevieme,“ hovorí.
Syn Davidovičovcov rodinu záchrancov v Humennom navštívil a pána Františka pozval na oplátku do Austrálie.
Ten pred rokmi sprevádzal svoju dnes už nebohú mamu Máriu pri prevzatí ocenenia Spravodlivý medzi národmi v Bratislave. Pri plnom zdraví sa dožila 94 rokov.
Náhodné stretnutie
Keď pani Irena pred rokmi navštívila s pravoslávnymi veriacimi Jeruzalem, veľmi túžila vidieť mená svojich rodičov vytesané do Múru cti v Záhrade Spravodlivých v Jad va–Šem.
„Veľmi som sa chcela s niekým stretnúť. Pani Levická mi dala nejaké adresy. Času však bolo málo a tak sa mi nepodarilo nikoho vyhľadať. Až pri odchode na letisku sa mi prihovoril jeden pán. Bol mi akýsi povedomý. Napokon vysvitlo, že to bol Bruno Singer z Humenného, s ktorým sme sa ako deti voľakedy spolu hrávali. Bolo to veľmi dojímavé náhodné stretnutie...,“ uzatvára pani Irena.
Autor: jo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
