Humenčanka Daniela Ontkocová úplne prepadla pleteniu z papiera. Pred piatimi rokmi ju k tejto činnosti priviedol najmladší syn Ľuboš, ochranár, lukostrelec a keramikár.
HUMENNÉ. Rýchlokurz pletenia z papiera zorganizovala pani Ontkocová minulý týždeň vo Vihorlatskej knižnici.
Rodáčku zo stredného Slovenska priviedla na východ pred takmer 40 rokmi láska.
„V rodine som bola vždy ja tá 'ľavá'. Keď sme museli v škole vyšívať, moja o štyri roky staršia sestra mi vzala z rúk vyšívanie so slovami: ty to nevieš, ja to za teba urobím. Tak mi to ostalo, že na ručné práce nie som súca,“ spomína pani Ontkocová.
Každý čosi
V rodine s troma synmi má rôzne umelecké ambície každý. „Manžel pletie z prútia. Chodili za ním susedky, aby im navrhol, ako si majú dať ušiť šaty,“ hovorí pani Daniela.
Stredný syn Marián je vyštudovaný architekt, najmladší Ľubomír je študentom Vysokej školy výtvarných umení. Práve on priviedol mamu k pleteniu z papiera.
„Obaja synovia sú členmi Priateľov Zeme a chodia do ekofarmy Odorice za Levoču. Ľubomír ma zavolal, aby som si to tam prišla vyskúšať,“ prezrádza pani Daniela.
Pletenie jej pomohlo aj zdravotne
Práca s papierom ju chytila za srdce. Po rozpačitých začiatkoch, počas ktorých vychytala všetky muchy pletenia, dnes bez problémov upletie točitým i klasickým štýlom čokoľvek. Najväčšej obľube sa tešia vianočné a veľkonočné dekorácie a anjeli.
„Pletenie mi pomohlo aj zdravotne. Mala som ťažké, opuchnuté ruky. Pletením som si rozcvičila prsty natoľko, že žiadnu ťažobu a bolesť v rukách necítim. Mám ich teraz ľahké,“ chváli záľubu pani Daniela.
Druhou, nemenej dôležitou vecou je to, že sa jej výrobky páčia a robia ľuďom radosť.
Jediným problémom je obmedzený prístup k rôznym drobným dekoráciám. „V kvetinárstve sa už kúpiť nedajú, na trhoviskách sú neúmerne drahé,“ hovorí.
Pani Daniela pletie po celý rok. „Minulý rok som sa v lete zatvorila na chate a za šesť týždňov som uplietla sto anjelov. Za sezónu ich predám aj štyristo,“ dodáva.
„Príďte teraz k nám domov. Jednoducho sa niet ani kde postaviť.“
Ako na to
Podľa slov pani Ontkocovej pri pletení treba dodržiavať niekoľko zásad: vždy sa pletie iba z jedného druhu papiera. Hotový výrobok treba natrieť lepidlom duvilax, aby držal tvar, a vyfarbiť vodou riediteľnými farbami.
Papier s rozmerom A4 treba nastrihať na dva, resp. tri pásy. Na klasické pletenie je vhodný lesklý farebný papier, novinový papier treba namoriť. Pásy papiera navíjame na špajľu alebo ihlicu.
„Treba, aby pracovali obidve ruky. Jedna silno pritláča, druhá vedie papier tak, aby išiel do kónusu. Aby jedna strana bola špicatá a druhá širšia. Koniec papiera prilepíme. Šúľky papiera stiahneme zo špajle a vkladáme jeden do druhého, vždy tenší koniec do hrubšieho. Do prostriedku dvoch prekrížených zlepených šúľkov položíme okrúhly predmet rôznej hrúbky podľa toho, čo chceme upliesť. Môže to byť flakón od parfumu, ceruzka či pero,“ vysvetľuje pani Daniela.
Jednotlivé konce prepletáme tak, aby jeden koniec prekryl druhý. Štipec pomôže zabrániť rozpleteniu. Na konce šúľkov vlepíme ďalšie, a pokračujeme v práci.
„Výhoda je v tom, že to môžete robiť aj pri pozeraní televízie,“ dodáva skúsená „pletiarka“. Na farbenie treba používať ekokryl, teda vodou riediteľné farby.
Anna Škumaničová (vľavo). Už síce robila šúľky papiera, ale v knižnici plietla po prvýkrát. „Navzájom si tu pomáhame. Páčia sa mi anjeli, košíky, skúsim všetko,“ dodáva. 
Anna Lukáčová (vpravo). Do knižnice ju priviedla túžba zvládnuť techniku pletenia z papiera. „Materiál je lacný a dajú sa z neho vytvoriť nádherné veci. Je lepšie raz vidieť, ako sa to robí, ako si o tom stokrát prečítať.
Snažím sa, pôjde to, ale treba prax,“ hovorí.
Foto: jo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
