Korzár logo Korzár Horný Zemplín
Sobota, 4. december, 2021 | Meniny má Barbora, BarbaraKrížovkyKrížovky

Lucia Nimcová žije striedavo v Humennom, Amsterdame a Bruseli

Humenčanka sa nepokladá za fotografku. Hovorí o sebe, že je umelec, ktorý používa médium fotografie.

S mamou. Rodina vždy stála pri nej, čo si mladá umelkyňa veľmi váži.S mamou. Rodina vždy stála pri nej, čo si mladá umelkyňa veľmi váži. (Zdroj: Jana Otriová)

Nepokladá sa za fotografku. Hovorí o sebe, že je umelec, ktorý používa médium fotografie. Raz fotografiu zbožňuje, inokedy má chvíle, keď ju nenávidí. Robí to, čo ju baví a čo považuje za dôležité. Humenčanka Lucia Nimcová žije a tvorí striedavo v Humennom, Amsterdame a Bruseli.

HUMENNÉ. V týchto dňoch vystavuje v bratislavskej galérii Krokus Hluché miesta. Súčasťou výstavy je aj prezentácia jej najnovšej knihy Animal imago.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Nenazývam sa fotografkou, aj keď som vyštudovala niekoľko fotografických škôl a dostala som cenu Fotograf roka. Som človek, ktorý používa médium fotografie, ale nepovažuje sa za fotografa. Neviem, čo táto definícia znamená. S fotografiou som na tom tak: raz ju zbožňujem, raz mám chvíle, kedy ju nenávidím. Som umelec, ktorý používa médium fotografie,“ povedala o sebe pred časom úspešná Humenčanka na besede vo Vihorlatskej knižnici.

Skryť Vypnúť reklamu

Fotografiu ako inšpiračný zdroj kladie až na posledné miesto. „Prvá je literatúra, potom hudba, film, výtvarné umenie a až potom fotografia.“

Najviac ju baví improvizácia

Ako dieťa navštevovala rôzne krúžky: divadelný, spevácky, strelecký, basketbalový, pohybový. „Mala som malý modrý bicykel Sobi 20. Na ňom som sa presúvala z miesta na miesto, aby som všetko stíhala. Na divadelnom krúžku u pani Jacevičovej ma najviac bavila improvizácia. Neznášala som prednes, memorovanie.“

Ako deväťročnej jej na krk zavesil svoj fotoaparát rodinný priateľ, humenský fotograf a neskôr maliar Marián Kusik.

„Marián je veľmi dôležitá osoba v mojom živote. Venoval mi veľmi veľa energie a času. Uňho som po prvýkrát videla obrovské fotografie, aké sa inde vidieť nedali. Z kúpeľne mal komoru s červeným svetlom. Dovolil mi starať sa o jeho psíka,“ spomína Nimcová.

Skryť Vypnúť reklamu

Práve od Mariána sa dozvedela, že existuje stredná umelecká škola. „Marián mi pomohol pripraviť fotky na prijímačky a vysvetlil mi, čo to znamená umelecky sa vyjadrovať. Na školu som išla s hlavou v oblakoch. Nemala som žiadnu predstavu o tom, čo ma čaká. Netušila som, čo umenie je. Ale veľmi som to chcela. Keď niečo veľmi chcete, tak sa to podarí. Aspoň ja mám taký pocit. Ale nie je jednoduché veľmi chcieť, lebo to prináša so sebou i veľa komplikácií a neistôt v živote.“

Ideály k vode

Na strednej škole fotografovala hlavne svoju rodinu. „Bola za každú srandu, akúkoľvek hlúposť som si vymyslela, pomohli mi ju zrealizovať. Mala som také obdobie, že zopár ideálov som musela 'pustiť k vode'. Túto tému som spracúvala rôznymi spôsobmi. Od inštalovania ľudí cez sériu portrétov ľudí, ktorí sedia na stoličke a postupne som na nich vyliala štyri vedrá vody. Po každom vedre som urobila jednu expozíciu. Nakoniec vznikol portrét človeka, ktorý štyrikrát dostal spŕšku vody do tváre. Bolo veľmi zaujímavé pozorovať, kto ako zvládol takýto fyzický zásah,“ spomína na nekonvenčné fotografické metódy.

Skryť Vypnúť reklamu

Kedy začal byť svet farebný

Čierno-bielym procesom fotografovala od 14 do 23 rokov. „Vtedy som si povedala, že som z čierno-bielej fotografie pochopila maximum a médium som využila maximálne, ako sa dalo. Odteraz je svet pre mňa farebný.“

Stalo sa tak aj vďaka portrétu o Egonovi Bondym, českom filozofovi a disidentovi, ktorý sa po revolúcii presťahoval na Slovensko.

„Bol to osemdesiatročný pán, veľmi zaneprázdnený a ja som uňho v Bratislave zazvonila pri dverách. Predstavila som sa mu a povedala som mu, že ho chcem fotiť. Súhlasil. Žila som uňho dva týždne. Každý deň som bola s ním od rána do večera, spala som uňho v byte a vytvárala som o ňom portrét. Bolo mi jasné, že musí byť farebný. Keď mi vtedy otvoril, na krku mal zelený kľúčik na červenej šnúrke. Tento pán je farebný, nemôže byť čierno-biely,“ spomína Nimcová s úsmevom.

Rešpekt a uznanie

Téme poznaj sám seba sa venuje po celý svoj profesijný život. „Lebo to, kto sme, ovplyvňuje to, ako žijeme a čo robíme. Každý má iný cit pre veci, ktoré tvorí a je to super. Každý sa vyjadruje po svojom. Veľmi rada robím veci, ktoré sa dotýkajú komunity, dávajú dokopy ľudí, ktorí chcú niečo povedať, vyriešiť.“

Priznáva, že isté obdobie sa cítila ako Majka z Gurunu. „Svet fotografie je dominantne mužský. Vybudovať si postavenie a rešpekt bolo pre mňa ako ženu veľmi ťažké. V istom čase bolo pre mňa veľmi dôležité, aby ľudia počúvali, čo chcem povedať.“

Na fotografovanie sa vždy vopred pripravuje. Každý projekt začína teoretickým výskumom, aby fotografie vedela aj racionálne zdôvodniť. „Moja práca je v niečom práca sociológa, antropológa. Robím to, čo ma baví a čo považujem za dôležité.“

Na základe projektu Instantné ženy (2000 - 2005) ju vybrali na workshop do Amsterdamu.
„Každý rok vyberú desať mladých ľudí zo sveta, ktorých považujú za najlepších žurnalistov roku. Téma, na ktorej sme pracovali, bola Hrdosť. Zaujímali ma momenty, kedy ľudia hrdosť majú a kedy ju stratili. Veľa som sa pýtala. Bola som hladná po odpovediach. Vyhodnotili ma ako najlepšiu. Zistila som ale, že svet žurnalizmu nie je mojím svetom. Vec, ktorú žurnalista urobí, vie urobiť tisíc ďalších. A s tými tisíckami treba byť v nekonečnej súťaži. Pochopila som, že nechcem súťažiť na tomto poli. Chcem robiť to, čo viem urobiť iba ja,“ vyznáva sa zo začiatkov pobytu v zahraničí.

Fotografie s esenciou života

Na projekte Rusnáci ju zaujímal osobný príbeh siedmich mladých ľudí o vysťahovaní z rusínskych obcí pre vodnú nádrž Starina.

Veľa pracovala s archívnymi fotografiami humenského dokumentárneho fotografa Juraja Kammera.

„Vecne dokumentujú život. Nie je dôležité, či je tam dobrá kompozícia. Je v nich esencia života. Začala som byť fascinovaná fotografiami, ktoré nie sú oficiálne dobré a podľa umeleckých kritérií kvalitné. Pre mňa bolo podstatné, že sú pravdivé. Že nič nehrajú, že majú v sebe to podstatné. Cítila som, ako sa ja sama prečisťujem od tých všetkých fotografických umeleckých pravidiel, ktoré som sa naučila v škole a že mi ostala iba pasia po živote. Inšpirovaná Jurajovým archívom som sa rozhodla pokračovať sama vo svojich fotkách. Chcela som urobiť zlé fotky, ale o živote. Najlepšie, ako sa dá,“ približuje nové tvorivé obdobie svojho života Nimcová.

Minulosť a prítomnosť

V živote i v umení nič nie je len dobré alebo zlé.

„Vždy sú tam dve stránky. Na komunizme sa mi páčil duch kolektivizmu, ktorý akoby vymizol. Ľudia už málokedy robia niečo spoločne. Moja generácia je posledná, ktorá žila aj v komunizme, aj v kapitalizme. Snažila som sa vytvoriť dialóg, ktorý by túto skúsenosť našej generácie dokázal zachytiť.“

Tak vznikli projekty Neoficiálne a Zvyšky. „K minulosti som sa dostala cez prítomnosť. Bez toho, aby som mala svoj vlastný názor na minulosť, neexistuje budúcnosť. Keď sa to už raz stalo, môže sa to stať znova. Môže sa to znovu zopakovať.“

Od zvierat sa môžeme veľa naučiť

Lucia Nimcová celý život miluje zvieratá.

„Od zvierat som sa veľa naučila. Vysťahovali nás zo Stariny, kde sme mali kravu, koňa, sliepky. Psík bol pre mňa náhradou za stratenú prírodu, ktorá mi veľmi chýbala. Keď robím hlavnú tému a som už veľmi unavená, relaxujem pri fotografovaní zvierat.“

Z fotografií zvierat vznikla kniha pre deti Animal imago s pracovným názvom Chuanita diary. „Chuanitin denník začal vznikať na základe otázky, ktorú mi položila sestrina dcéra: Prečo stále musíš niekam ísť, prečo nemôžeš byť tu s nami? Leitmotívom knihy je, že realita nie je niečo, čo nám je dané, ale niečo, čo my sami vytvárame. Ako si to spravíme, tak to máme. To sa snažím deťom cez zvieracie fotografie ukázať.“

Na najnovšiu knihu sa veľmi tešila. „Veci, na ktoré sa človek teší, odkladá bokom, lebo vždy je niečo dôležitejšie. Ale keď už všetko dôležité je spravené, uvedomíte si, že najdôležitejšie je to, z čoho máte radosť. To je táto kniha.“

Definitívne ...

„Od štrnástich rokoch som si zvykla, že žiadne rozhodnutie nie je definitívne. Iba to, že sa stanete matkou, lebo dieťa tu je. Budem žiť tam, kde môžem ďalej pokračovať a kde to má zmysel. Keď sa to nebude dať, budem hľadať zmysel tam, kde som,“ dodáva na záver umelkyňa, ktorá sa vie nadchnúť pre vec a ponoriť sa do hĺbky.

Hoci je svet hore nohami, Svet a Slovensko spolu súvisia. „Niekedy sa cítite viac sám sebou vo svete, napríklad v kaviarni v Amsterdame. A to je úžasné.“

Najčítanejšie na Horný Zemplín Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tento rok turizmu neprial
  2. Dobrá receptúra musí mať „oko draka“
  3. Brazílska fintechová banka Nubank vstupuje na Wall Street
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami
  5. Opäť sme na dobrej vlne
  6. Ako sa vyrába nealkoholické pivo? Kvalitou nezaostáva za bežným
  7. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos
  8. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie
  9. Výhody najväčšej obchodnej siete objavuje aj verejný sektor
  10. PRIESKUM: Slováci prezradili, čo by mal spĺňať dokonalý smartfón
  1. Dobrá receptúra musí mať „oko draka“
  2. Ako uľahčiť opatrovanie seniorov doma
  3. Brazílska fintechová banka Nubank vstupuje na Wall Street
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami
  5. Ako sa vyrába nealkoholické pivo? Kvalitou nezaostáva za bežným
  6. Opäť sme na dobrej vlne
  7. Aj mikulášske balíčku môžu byť zdravé. Zistite ako na to.
  8. 365.bank sa stala bankou roka na Slovensku
  9. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  10. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  1. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť 17 136
  2. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie 11 936
  3. Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes? 7 798
  4. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos 7 412
  5. Strava ani spánok nie sú dôležité, ak pri tom dýchame zlý vzduch 5 813
  6. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 5 694
  7. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 4 043
  8. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom? 3 798
  9. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 3 229
  10. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené 2 920

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Babenkám
  2. Marian Nanias: Jadrová energia – Dôvera spoločnosti k vedeckým poznatkom.
  3. Ján Šeďo: Spomienky bývalého elitného policajta zabalené v kriminálnych príbehoch - akt odvahy v troch dejstvách ( zatiaľ ).
  4. Roland Ondrus: Lockdown
  5. Jakub Konečný: Samit pre demokraciu: východiská a očakávania pred najväčšou diplomatickou akciou roka
  6. Štefan Vidlár: Darmožráč
  7. ASEKOL SK: Končí sa doba plastová. Do čoho vám zajtra zabalia jedlo?
  8. Věra Tepličková: Kapitán je späť. Rozdal úlohy, funkcie a je pripravený
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 14 915
  2. Radovan Kazda: TOP 7 dôvodov, prečo 500 miliónov pre seniorov nie je dobrý nápad 4 971
  3. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 4 800
  4. Tomáš Sedliačik: Ako sa baviť s konšpirátorom 4 776
  5. Jozef Drahovský: Zákon o bočnom odstupe medzi vozidlom a cyklistom dopadol ako na Slovensku 4 651
  6. Martin Greguš: Istropolis zbúrajú...starosta Kusý obrátil kabát...Je to vôbec možné? Architekt a primátor Vallo mlčí... 4 614
  7. Zuzana Rattajová: Juraj Droba, dnes si opustil ľudí 4 242
  8. Vanda Tuchyňová: Z POD ZADKU“ NÁM BERÚ VLASTNÉ POZEMKY, ROZOBERAJÚ MAJETOK ŽILINY A MESTO SA LEN PRIZERÁ ! 3 394
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  2. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  3. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  4. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  5. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  6. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  7. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  8. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Minister financií Igor Matovič predstavuje svoj návrh dávať 500-eurové poukazy ľuďom nad 60 rokov za to, že sa dajú zaočkovať proti ochoreniu Covid-19.

Ekonómovia odhadujú, že poukážka priláka len asi stotisíc ľudí.


6 h
Peter Schutz.

Zo slovenských verejných peňazí robí bankomat samotná žaba na prameni.


7 h
Víkendový výber SME

Pravidelná dávka víkendového čítania.


37m
Obchod Pepco v Bratislave. (ilustračné foto)

Milan Drahoš o nejednoznačnosti lockdownu i útokoch na zamestnancov.


9 h

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Babenkám
  2. Marian Nanias: Jadrová energia – Dôvera spoločnosti k vedeckým poznatkom.
  3. Ján Šeďo: Spomienky bývalého elitného policajta zabalené v kriminálnych príbehoch - akt odvahy v troch dejstvách ( zatiaľ ).
  4. Roland Ondrus: Lockdown
  5. Jakub Konečný: Samit pre demokraciu: východiská a očakávania pred najväčšou diplomatickou akciou roka
  6. Štefan Vidlár: Darmožráč
  7. ASEKOL SK: Končí sa doba plastová. Do čoho vám zajtra zabalia jedlo?
  8. Věra Tepličková: Kapitán je späť. Rozdal úlohy, funkcie a je pripravený
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 14 915
  2. Radovan Kazda: TOP 7 dôvodov, prečo 500 miliónov pre seniorov nie je dobrý nápad 4 971
  3. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 4 800
  4. Tomáš Sedliačik: Ako sa baviť s konšpirátorom 4 776
  5. Jozef Drahovský: Zákon o bočnom odstupe medzi vozidlom a cyklistom dopadol ako na Slovensku 4 651
  6. Martin Greguš: Istropolis zbúrajú...starosta Kusý obrátil kabát...Je to vôbec možné? Architekt a primátor Vallo mlčí... 4 614
  7. Zuzana Rattajová: Juraj Droba, dnes si opustil ľudí 4 242
  8. Vanda Tuchyňová: Z POD ZADKU“ NÁM BERÚ VLASTNÉ POZEMKY, ROZOBERAJÚ MAJETOK ŽILINY A MESTO SA LEN PRIZERÁ ! 3 394
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  2. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  3. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  4. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  5. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  6. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  7. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  8. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop
Skryť Zatvoriť reklamu