Korzár logo Korzár Horný Zemplín
Štvrtok, 8. december, 2022 | Meniny má Marína

Lucia Nimcová žije striedavo v Humennom, Amsterdame a Bruseli

Humenčanka sa nepokladá za fotografku. Hovorí o sebe, že je umelec, ktorý používa médium fotografie.

S mamou. Rodina vždy stála pri nej, čo si mladá umelkyňa veľmi váži.S mamou. Rodina vždy stála pri nej, čo si mladá umelkyňa veľmi váži. (Zdroj: Jana Otriová)

Nepokladá sa za fotografku. Hovorí o sebe, že je umelec, ktorý používa médium fotografie. Raz fotografiu zbožňuje, inokedy má chvíle, keď ju nenávidí. Robí to, čo ju baví a čo považuje za dôležité. Humenčanka Lucia Nimcová žije a tvorí striedavo v Humennom, Amsterdame a Bruseli.

HUMENNÉ. V týchto dňoch vystavuje v bratislavskej galérii Krokus Hluché miesta. Súčasťou výstavy je aj prezentácia jej najnovšej knihy Animal imago.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Nenazývam sa fotografkou, aj keď som vyštudovala niekoľko fotografických škôl a dostala som cenu Fotograf roka. Som človek, ktorý používa médium fotografie, ale nepovažuje sa za fotografa. Neviem, čo táto definícia znamená. S fotografiou som na tom tak: raz ju zbožňujem, raz mám chvíle, kedy ju nenávidím. Som umelec, ktorý používa médium fotografie,“ povedala o sebe pred časom úspešná Humenčanka na besede vo Vihorlatskej knižnici.

SkryťVypnúť reklamu

Fotografiu ako inšpiračný zdroj kladie až na posledné miesto. „Prvá je literatúra, potom hudba, film, výtvarné umenie a až potom fotografia.“

Najviac ju baví improvizácia

Ako dieťa navštevovala rôzne krúžky: divadelný, spevácky, strelecký, basketbalový, pohybový. „Mala som malý modrý bicykel Sobi 20. Na ňom som sa presúvala z miesta na miesto, aby som všetko stíhala. Na divadelnom krúžku u pani Jacevičovej ma najviac bavila improvizácia. Neznášala som prednes, memorovanie.“

Ako deväťročnej jej na krk zavesil svoj fotoaparát rodinný priateľ, humenský fotograf a neskôr maliar Marián Kusik.

„Marián je veľmi dôležitá osoba v mojom živote. Venoval mi veľmi veľa energie a času. Uňho som po prvýkrát videla obrovské fotografie, aké sa inde vidieť nedali. Z kúpeľne mal komoru s červeným svetlom. Dovolil mi starať sa o jeho psíka,“ spomína Nimcová.

SkryťVypnúť reklamu

Práve od Mariána sa dozvedela, že existuje stredná umelecká škola. „Marián mi pomohol pripraviť fotky na prijímačky a vysvetlil mi, čo to znamená umelecky sa vyjadrovať. Na školu som išla s hlavou v oblakoch. Nemala som žiadnu predstavu o tom, čo ma čaká. Netušila som, čo umenie je. Ale veľmi som to chcela. Keď niečo veľmi chcete, tak sa to podarí. Aspoň ja mám taký pocit. Ale nie je jednoduché veľmi chcieť, lebo to prináša so sebou i veľa komplikácií a neistôt v živote.“

Ideály k vode

Na strednej škole fotografovala hlavne svoju rodinu. „Bola za každú srandu, akúkoľvek hlúposť som si vymyslela, pomohli mi ju zrealizovať. Mala som také obdobie, že zopár ideálov som musela 'pustiť k vode'. Túto tému som spracúvala rôznymi spôsobmi. Od inštalovania ľudí cez sériu portrétov ľudí, ktorí sedia na stoličke a postupne som na nich vyliala štyri vedrá vody. Po každom vedre som urobila jednu expozíciu. Nakoniec vznikol portrét človeka, ktorý štyrikrát dostal spŕšku vody do tváre. Bolo veľmi zaujímavé pozorovať, kto ako zvládol takýto fyzický zásah,“ spomína na nekonvenčné fotografické metódy.

SkryťVypnúť reklamu

Kedy začal byť svet farebný

Čierno-bielym procesom fotografovala od 14 do 23 rokov. „Vtedy som si povedala, že som z čierno-bielej fotografie pochopila maximum a médium som využila maximálne, ako sa dalo. Odteraz je svet pre mňa farebný.“

Stalo sa tak aj vďaka portrétu o Egonovi Bondym, českom filozofovi a disidentovi, ktorý sa po revolúcii presťahoval na Slovensko.

„Bol to osemdesiatročný pán, veľmi zaneprázdnený a ja som uňho v Bratislave zazvonila pri dverách. Predstavila som sa mu a povedala som mu, že ho chcem fotiť. Súhlasil. Žila som uňho dva týždne. Každý deň som bola s ním od rána do večera, spala som uňho v byte a vytvárala som o ňom portrét. Bolo mi jasné, že musí byť farebný. Keď mi vtedy otvoril, na krku mal zelený kľúčik na červenej šnúrke. Tento pán je farebný, nemôže byť čierno-biely,“ spomína Nimcová s úsmevom.

Rešpekt a uznanie

Téme poznaj sám seba sa venuje po celý svoj profesijný život. „Lebo to, kto sme, ovplyvňuje to, ako žijeme a čo robíme. Každý má iný cit pre veci, ktoré tvorí a je to super. Každý sa vyjadruje po svojom. Veľmi rada robím veci, ktoré sa dotýkajú komunity, dávajú dokopy ľudí, ktorí chcú niečo povedať, vyriešiť.“

Priznáva, že isté obdobie sa cítila ako Majka z Gurunu. „Svet fotografie je dominantne mužský. Vybudovať si postavenie a rešpekt bolo pre mňa ako ženu veľmi ťažké. V istom čase bolo pre mňa veľmi dôležité, aby ľudia počúvali, čo chcem povedať.“

Na fotografovanie sa vždy vopred pripravuje. Každý projekt začína teoretickým výskumom, aby fotografie vedela aj racionálne zdôvodniť. „Moja práca je v niečom práca sociológa, antropológa. Robím to, čo ma baví a čo považujem za dôležité.“

Na základe projektu Instantné ženy (2000 - 2005) ju vybrali na workshop do Amsterdamu.
„Každý rok vyberú desať mladých ľudí zo sveta, ktorých považujú za najlepších žurnalistov roku. Téma, na ktorej sme pracovali, bola Hrdosť. Zaujímali ma momenty, kedy ľudia hrdosť majú a kedy ju stratili. Veľa som sa pýtala. Bola som hladná po odpovediach. Vyhodnotili ma ako najlepšiu. Zistila som ale, že svet žurnalizmu nie je mojím svetom. Vec, ktorú žurnalista urobí, vie urobiť tisíc ďalších. A s tými tisíckami treba byť v nekonečnej súťaži. Pochopila som, že nechcem súťažiť na tomto poli. Chcem robiť to, čo viem urobiť iba ja,“ vyznáva sa zo začiatkov pobytu v zahraničí.

Fotografie s esenciou života

Na projekte Rusnáci ju zaujímal osobný príbeh siedmich mladých ľudí o vysťahovaní z rusínskych obcí pre vodnú nádrž Starina.

Veľa pracovala s archívnymi fotografiami humenského dokumentárneho fotografa Juraja Kammera.

„Vecne dokumentujú život. Nie je dôležité, či je tam dobrá kompozícia. Je v nich esencia života. Začala som byť fascinovaná fotografiami, ktoré nie sú oficiálne dobré a podľa umeleckých kritérií kvalitné. Pre mňa bolo podstatné, že sú pravdivé. Že nič nehrajú, že majú v sebe to podstatné. Cítila som, ako sa ja sama prečisťujem od tých všetkých fotografických umeleckých pravidiel, ktoré som sa naučila v škole a že mi ostala iba pasia po živote. Inšpirovaná Jurajovým archívom som sa rozhodla pokračovať sama vo svojich fotkách. Chcela som urobiť zlé fotky, ale o živote. Najlepšie, ako sa dá,“ približuje nové tvorivé obdobie svojho života Nimcová.

Minulosť a prítomnosť

V živote i v umení nič nie je len dobré alebo zlé.

„Vždy sú tam dve stránky. Na komunizme sa mi páčil duch kolektivizmu, ktorý akoby vymizol. Ľudia už málokedy robia niečo spoločne. Moja generácia je posledná, ktorá žila aj v komunizme, aj v kapitalizme. Snažila som sa vytvoriť dialóg, ktorý by túto skúsenosť našej generácie dokázal zachytiť.“

Tak vznikli projekty Neoficiálne a Zvyšky. „K minulosti som sa dostala cez prítomnosť. Bez toho, aby som mala svoj vlastný názor na minulosť, neexistuje budúcnosť. Keď sa to už raz stalo, môže sa to stať znova. Môže sa to znovu zopakovať.“

Od zvierat sa môžeme veľa naučiť

Lucia Nimcová celý život miluje zvieratá.

„Od zvierat som sa veľa naučila. Vysťahovali nás zo Stariny, kde sme mali kravu, koňa, sliepky. Psík bol pre mňa náhradou za stratenú prírodu, ktorá mi veľmi chýbala. Keď robím hlavnú tému a som už veľmi unavená, relaxujem pri fotografovaní zvierat.“

Z fotografií zvierat vznikla kniha pre deti Animal imago s pracovným názvom Chuanita diary. „Chuanitin denník začal vznikať na základe otázky, ktorú mi položila sestrina dcéra: Prečo stále musíš niekam ísť, prečo nemôžeš byť tu s nami? Leitmotívom knihy je, že realita nie je niečo, čo nám je dané, ale niečo, čo my sami vytvárame. Ako si to spravíme, tak to máme. To sa snažím deťom cez zvieracie fotografie ukázať.“

Na najnovšiu knihu sa veľmi tešila. „Veci, na ktoré sa človek teší, odkladá bokom, lebo vždy je niečo dôležitejšie. Ale keď už všetko dôležité je spravené, uvedomíte si, že najdôležitejšie je to, z čoho máte radosť. To je táto kniha.“

Definitívne ...

„Od štrnástich rokoch som si zvykla, že žiadne rozhodnutie nie je definitívne. Iba to, že sa stanete matkou, lebo dieťa tu je. Budem žiť tam, kde môžem ďalej pokračovať a kde to má zmysel. Keď sa to nebude dať, budem hľadať zmysel tam, kde som,“ dodáva na záver umelkyňa, ktorá sa vie nadchnúť pre vec a ponoriť sa do hĺbky.

Hoci je svet hore nohami, Svet a Slovensko spolu súvisia. „Niekedy sa cítite viac sám sebou vo svete, napríklad v kaviarni v Amsterdame. A to je úžasné.“

Najčítanejšie na Horný Zemplín Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Plánujete budúci rok kúpu kosačky ?
  2. Šéf sporiteľne: Synovia ma inšpirujú, čo čítať a koho sledovať
  3. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  4. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  5. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  6. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  7. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  8. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  1. Objavte miesto, kde v objatí troch riek vzniká výnimočné víno
  2. Auto na prenájom môže byť výhodné aj pre živnostníkov
  3. BILLA spolu so zákazníkmi pomôže aj pred Vianocami jednorodičom
  4. Plánujete budúci rok kúpu kosačky ?
  5. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  6. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  7. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  8. Auto do 14-tisíc už nekúpite. Zvážte radšej prenájom
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 710
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 614
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 919
  4. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 5 149
  5. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 998
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 284
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 273
  8. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 100

Blogy SME

  1. Dada Vozáriková: Namíbijský denník (7): O rozdieloch v cikaní – Namíbia vs. Európa
  2. Roman Daniel Baranek: Varíme s Medveďom - Grilážky
  3. Peter Maroncik: Tak čo, Brittney, myslíš, že Ťa má Amerika rada?
  4. Milan Lorinc: Bojíte sa pádu vlády? A čo ste preto urobili?!
  5. ASEKOL SK: Prežite Vianoce ekologicky aj u vás doma. Prinášame vám 5 tipov, ako na to.
  6. Miroslav Daniš: Rozpočet
  7. Lubomir Zahora: Schrinkflation- skryté zvyšovanie cien v supermarkete
  8. Jozef Ďanovský: 6 rokov vo väzení ako psychológ
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 15 533
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 14 315
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 11 652
  4. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 977
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 742
  6. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 601
  7. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 265
  8. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 1 930
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Z túžby obliekať sa ako osemstoročný dedičný lord sa zrodilo české aj slovenské konzervatívne hnutie.

V krajine, kde sa aj dobrí ľudia považujú za lepších, len aby demonštrovali svoju nadradenosť, sú výzvy na dialóg zbytočné.


7. dec
Peter Tkačenko

Minister financií nestojí Kollárovi ani za reakciu.


1 h
Umar Patek

Z trestu si odsedel polovicu.


1 h
Predseda parlamentu Boris Kollár.

Opozícia potrebuje aspoň 76 hlasov, aby pád vlády dosiahla.


a 2 ďalší 6 h

Blogy SME

  1. Dada Vozáriková: Namíbijský denník (7): O rozdieloch v cikaní – Namíbia vs. Európa
  2. Roman Daniel Baranek: Varíme s Medveďom - Grilážky
  3. Peter Maroncik: Tak čo, Brittney, myslíš, že Ťa má Amerika rada?
  4. Milan Lorinc: Bojíte sa pádu vlády? A čo ste preto urobili?!
  5. ASEKOL SK: Prežite Vianoce ekologicky aj u vás doma. Prinášame vám 5 tipov, ako na to.
  6. Miroslav Daniš: Rozpočet
  7. Lubomir Zahora: Schrinkflation- skryté zvyšovanie cien v supermarkete
  8. Jozef Ďanovský: 6 rokov vo väzení ako psychológ
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 15 533
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 14 315
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 11 652
  4. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 977
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 742
  6. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 601
  7. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 265
  8. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 1 930
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu