Pripomenúť si ukončenie prvej svetovej vojny, ktorá ťažko poznačila severovýchod Slovenska, ale aj vzdať úctu tisíckam obyčajných ľudí, našich rodákov, ktorí v nej bojovali. S týmto cieľom pripravil Klub vojenskej histórie Beskydy a humenskí gymnazisti netradičnú fotografickú výstavu v priestoroch školy.
HUMENNÉ. Sprístupnenie výstavy načasovali organizátori zámerne na 11. novembra o jedenástej hodine.
„Presne 11. novembra 1918 o jedenástej hodine bolo podpísané prímerie, čo znamenalo oficiálne ukončenie Prvej svetovej vojny. Tento deň je aj Svetovým dňom veteránov a obetí vojnových konfliktov,“ vysvetľuje Radoslav Turik z Klubu vojenskej histórie (KVH) Beskydy a učiteľ dejepisu na štátnom gymnáziu.
Kde bojovali naši rodáci
Prvá svetová vojna vypukla v júni 1914. Pre tisíce mužov to znamenalo zanechať svoje domovy a nastúpiť do armády.
„Už v auguste sa vojaci vydali na front. Väčšinou sami nevedeli, kam pôjdu. Tisíce našich rodákov bojovali na východnom fronte proti Rusku. V prvých mesiacoch bojovali v karpatských horách či na haličských pláňach v ťažkých bojoch proti presile ruskej armády,“ vysvetľuje Turik.
Keď v roku 1915 vstúpilo do vojny proti centrálnym mocnostiam Taliansko, vojakov z nášho regiónu presunuli na taliansky front.
„Bojovali na území dnešného Slovinska a Talianska. Stali sa účastníkmi ťažkých bojov na rieke Soče a smutne známej rieke Piave. Išlo o vysokohorské bojiská v Dolomitoch a Julských Alpách. Vojaci tam prežívali krušné chvíle. Čelili nepriaznivým klimatickým podmienkam, nedostatku jedla, ošatenia, neustálemu stresu, fyzickému vypätiu, únave, hrozbe zranenia a smrti. Časť našich rodákov bojovala aj na srbskom fronte,“ dopĺňa Turik.
Kde padli
Vojaci z nášho regiónu narukovali do 66. pešieho pluku, ktorý sídlil v Užhorode.
„Rukovali doň chlapi od Sniny, Humenného, Medzilaboriec a Michaloviec. O našich rodákoch sa dozvedáme z archívnych materiálov, z tzv. listín strát, kde sú zapísaní padlí vojaci,“ dodáva.
Veľa našich rodákov padlo na srbskom fronte na Mrzlom Vrchu.
„Steny kostolíka Svätého Ducha na Javorci pod vrchom sú pokryté drevenými tabuľami, na ktorých sú vypísané mená padlých. V druhom prápore 66. pluku nájdeme priezviská ako Fejko, Fedák, Čopák, Čabala, Bodnár, Ihnát, Danko, ktoré sú aj dnes u nás bežné. V meste Tolmin je pamätník slovenským vojakom, ktorí zahynuli na sočskom fronte,“ hovorí Turik.
V rokoch 1914 až 1918 bolo postupne zmobilizovaných do rakúsko-uhorskej armády vyše 400 000 vojakov z územia dnešného Slovenska.
Približne 60 000 z nich sa už domov nikdy nevrátilo. V prvej vojne zahynulo asi 10 miliónov ľudí, 50 miliónov bolo zranených.
„Prvá vojna, na rozdiel od druhej, ktorá prešla celou Európou a spustošila ju, bola špecifická. Väčšina civilného obyvateľstva nemala potuchy, čo sa deje na jednotlivých frontoch, a spočiatku pociťovala len nepriame dopady, ako sú rekvirácie povozov, dobytka, zvonov, ktoré sa používali na výrobu zbraní. Postupne boli ekonomické dopady vojny oveľa ťažšie,“ hovorí Turik.
Vojna bola o konkrétnych ľuďoch
Výstava ponúka aj osobnostné portréty ľudí z nášho regiónu, ktorí vo vojne bojovali.
„Všetky projekty zobrazujú vojakov, ktorí ju prežili. Veľakrát sa nezachovali dobové dokumenty o konkrétnom človeku, fotografie v uniformách. Sú zobrazení na fotografiách z neskoršieho obdobia z civilného života,“ vysvetľuje Turik.
Do projektu sa zapojilo 35 žiakov štátneho gymnázia. Osem gymnazistov, vrátane dvoch žiačok zo susednej obchodnej akadémie, bude počas celého mesiaca pracovať ako lektori a sprevádzať svojich rovesníkov výstavou.
Druháčka Michaela Belcáková sa zamerala na život pradedka svojej tety. Ján Pihorňa sa narodil a zomrel v Holíči.
„Počas vojny si písal denník. Tak som sa dostala k informáciám. Pokladám to za dobrý spôsob, ako vyjadriť úctu k nemu a k jeho životu, ktorý vôbec nebol ľahký,“ hovorí Michaela.
Druhák Alexander Burda pôsobí ako lektor. „Očakávam zvýšenie záujmu mladých ľudí o problematiku 1. svetovej vojny. Moja práca spočíva v tom, že uvediem návštevníkov do výstavy, sprostredkujem im históriu Prvej svetovej vojny a opíšem bojové operácie na karpatskom fronte, ktoré zasiahli severovýchod Slovenska. Robím to rád,“ hovorí.
Z humenského gymnázia poputuje výstava do múzea v Svidníku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
