Lýdia Eckhardt Surová síce vyštudovala právo, ale svet ju pozná ako vynikajúcu módnu návrhárku. Rodená Humenčanka nedávno predstavila svoju kolekciu po prvýkrát v rodisku. Publikum ju privítalo i vyprevádzalo potleskom a postojačky.

HUMENNÉ. Pred rokom sa Lýdia Eckhardt stretla so svojimi priaznivcami na besede vo Vihorlatskej knižnici. Svoj príbeh porozprávala od samého začiatku. Od šťastného detstva na Sídlisku I.

Lýdia Surová vyrastala na Sídlisku I. „Naša bytovka stála priamo pri stanici. Za domom sme sa hrávali guľky. Stáli korunu. Bola som výborná guliarka. Skákali sme gumu, hrávali sme sa šípky. Skákali sme do kopy pokosenej trávy. Keď nás za to karhal jeden pán, skrývali sme sa po pivniciach,“ zaspomínala si.

Veľmi pekné spomienky nosí v srdci na školské a hlavne gymnaziálne časy.

Vo veľkom meste

Pani Lýdia je vyštudovaná právnička. Do Bratislavy pricestovala s lodným kufrom s „našitými“ vecami a pod manderlu si išla hľadať ubytovanie.

„Odviezla som sa dvadsaťdvojkou až na letisko,“ spomína na prvé hodiny vo „veľkom“ meste.

Šiť začala už na strednej škole. „V obchodoch nebolo ničoho. Chcela som sa pekne obliekať ako každé mladé dievča. Prihlásila som sa do kurzu strihov a šitia a začala som si sama šiť. Šila som a šila. Otec pochopil, že je to viac ako len chvíľková záľuba a kúpili mi veritasku s pätnástimi prevodmi. Dodnes je tento šijací stroj u nás v dielni a používa sa na jemné šitie,“ hovorí.

Emma Tekelyová robila štúdio módy. „Jedna moja priateľka prišla za mnou s prosbou, či by som jej mohla niečo požičať na seba, lebo ide do štúdia na konkurz. Dala som jej kombinézu. Moja priateľka konkurz vyhrala. Emma sa jej opýtala, odkiaľ odev má. Požiadala ma, aby som urobila jednu kolekciu safari na galavečer. Mala úspech,“ s úsmevom spomína na začiatky.

Zo suterénu k Dunaju

Prvé modely predala doslova od večera do rána v hoteli Fórum.

„Manžel veľa cestoval. Nosil mi látky z Thajska, Japonska. Boli iné, ako sa dali kúpiť bežne v obchode. Keďže sa popredali, potrebovala som nájsť niekoho, kto by pre mňa šil. Oslovila som najznámejší salón v Bratislave. Keď ho po politicko-spoločenských zmenách chceli zrušiť, prevzala som všetkých dvanásť zamestnancov. Pracujú u mňa dodnes. Otvárali sme 2. mája 1991 v suterénnych priestoroch na ploche 47 metrov štvorcových. Nevedela som, do čoho idem,“ hovorí o začiatkoch v podnikaní Lýdia Eckhardt.

Prvé tri roky boli veľmi ťažké. „Keby nie môjho manžela, huslistu v orchestri, ktorý ma podporoval finančne, ďalej by som nepodnikala,“ prezrádza.

Po piatich rokoch sa presťahovala so salónom do centra mesta. Dnes sídli v komplexe budov na nábreží Dunaja.

„Veľmi sa snažím, aby zákazník odchádzal od nás nielen s modelom, ale aj s pocitom vnútornej povznesenosti. Aby mal pozitívny deň,“ dodáva.

Veľa námahy a ručnej práce

Skúsená módna návrhárka priznáva, že posledné prehliadky sú ťažšie ako tie prvé.

„Prvá prehliadka bola taká nadšená, ako som bola ja. Nemala som sponzora, peniaze. Obtelefonovala som všetkých svojich klientov a známych. Mala som veľkú trému. Tak sa mi klepala ruka, že som sa obliala šampanským. Ladislav Chudík mi vysvetlil, že keď je človek zodpovedný, trému má a je to úplne prirodzené,“ prezrádza so smiechom.

„Každý umelec, ktorý dostal možnosť verejne vystupovať, má povinnosť dať priestor mladým ľuďom. Viem, aké to bolo v začiatkoch pre mňa ťažké a aká som bola šťastná, keď mi niekto pomohol. Na dvadsiate výročie salónu v roku 2011 som dala dokopy všetkých ľudí, ktorí u mňa začínali. Prišla aj prvá modelka, ktorá ma teraz 54 rokov,“ hovorí.

Mladí umelci jej píšu a prichádzajú za ňou. Na prehliadkach dáva priestor nielen návrhárom, ale aj výtvarníkom, spevákom i hudobníkom.

Na prehliadke sa zvyčajne prezentuje takmer sto modelov. Pripravuje ju tím 15 ľudí skoro tri mesiace. Šije sa od rána do večera. Zabúdať netreba na topánky, doplnky, šperky.

„Model sa odprezentuje za dve minúty, ale príprava trvá veľmi dlho. Skrýva sa za ním veľa ručnej práce. Jedny večerné šaty šije krajčírka aj dva týždne,“ dopĺňa.

Oblieka ľudí

Pani Lýdia otvorene hovorí, že je komerčná návrhárka. „Obliekam ľudí. Nechcem robiť modely do skrine či do vitríny. Je oveľa ťažšie urobiť krásny zaujímavý a nositeľný model, ako krásny zaujímavý a nenositeľný model,“ vyjadruje presvedčenie.

Oblieka nielen dámy, ale aj pánov. „Vždy som si myslela, že pánska móda je nudná. Cítim, že aj tam je čo objavovať. Vyžívam sa napríklad v pekných podšívkach. Aj keď najväčšou ozdobou pre muža by mala byť žena,“ dodáva.

Mať svoj štýl

Módne trendy na nás vyskakujú z každého časopisu a výkladu. Pani Lýdia je však presvedčená o tom, že každý by mal nosiť to, čo mu svedčí, v čom sa dobre cíti.

„Móda je tak isto určité odvetvie podnikania, ako napríklad strojárstvo, a potrebuje vytvárať zisk. Preto sa vytvárajú módne trendy, aby módny priemysel mohol fungovať. Moderné je skoro všetko. Múdry a slávny návrhár Armani povedal, že žena, ktorá má svoj štýl, by ho nikdy nezmenila kvôli módnym trendom,“ hovorí.

Veľká cestovateľka

Pani Lýdia je aj napriek pracovnej vyťaženosti vyrovnaná a optimisticky založená. Rada číta, varí, cestuje.

„Treba žiť prítomnosťou. Netreba sa veľmi zaoberať budúcnosťou ani minulosťou, lebo to odčerpáva energiu. Pokiaľ ľudia pracujú s ľuďmi, teda prichádzajú do kontaktu s ľudskými energiami, mali by prácu kompenzovať športom alebo cestovaním,“ hovorí.

Precestovala mnohé krajiny: Vietnam, Kambodžu, Nikaraguu, Kostariku, Guatemalu, Venezuelu, Panamu, Kubu, Mexiko či Tanzániu.

„V týchto krajinách je veľká bieda. Za tri dni som pochopila, ako sa máme úžasne a že môžeme byť radi, že žijeme v Európe. Človek získa pokoru. A zrazu si uvedomíte, že nemáte žiadne problémy,“ dodáva.

V živote sa riadi niekoľkými krédami: nerob druhému to, čo nechceš, aby iní robili tebe. Vždy zatváraj dvere tak, aby si ich kedykoľvek mohol otvoriť. Buď čestný a korektný. Správaj sa tak, ako sa chceš cítiť.

V podnikaní platia podľa jej slov tri hlavné zásady: musíš byť lacnejší ako konkurencia, musíš byť milý a ochotný a musíš byť kvalitný. „Vybudovať si meno je veľmi ťažké. Ale pokaziť si ho je veľmi ľahké,“ vraví.

Pohoda v duši

A čo je pre Lýdiu Eckhardt dôležité? „Umývať riad a vysávať sa prinútiť dá. Ale tvoriť sa prinútiť nedá. Ak človek nemá vnútornú pohodu, nevymyslí nič. Musím mať pohodu v duši a inšpirácie nájdem všade naokolo. Veľakrát sú pre mňa inšpiráciou a motiváciou túžby a potreby mojich zákazníčok. V každej práci je dôležité, aby mal človek spätnú väzbu. Netreba sa báť prejaviť spokojnosť a vďaku,“ uzatvára úspešná módna návrhárka.

Spoločné foto. S rodinnou priateľkou J. Smolákovou.
Foto: jo

Módna prehliadka mala u Humenčanov veľký úspech.
Foto: mima

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín