Humenčan Viktor Verba sa narodil so zdeformovanými chodidlami. Operácie, bolesť, strach a obavy sprevádzali rodinu Verbovcov vyše päť rokov. Dnes je jedenásťročný Viktor úspešný plavec, vynikajúci recitátor a čistý jednotkár. Na Majstrovstvách Slovenska telesne postihnutých športovcov si vyplával päť zlatých, jednu striebornú a jednu bronzovú medailu. Rodičia tvrdia: „Nechceli sme zo syna vychovať športovca, ktorý bude zbierať ocenenia. Chceli sme zvíťaziť nad chorobou.“
HUMENNÉ. Život manželov Oľgy a Mariána Verbovcov sa dramaticky zmenil, keď ich prvorodenému synovi Viktorovi pred jedenástimi rokmi po narodení diagnostikovali ochorenie pes ekvinovarus, vytočenie chodidiel do strán.
Viktorko prežil prvé roky svojho života po nemocniciach. Podstúpil päť operácií.
„Tri na ľavej, dve na pravej nohe. Trápili sme sa, lebo po každej operácii nasledovalo mesačné sadrovanie, dlhá rehabilitácia,“ spomína nie bez pohnutia pani Oľga.
Skutočná beznádej premohla celú rodinu, keď po troch rokoch zistili, že tri prekonané operácie želaný výsledok nepriniesli.
„Boli sme zúfalí. Vtedy nám odporučili primára Popluhára v Žiline, ktorý synovi obe nôžky operoval. Dá sa povedať, že nemocnicu sme vlastne opustili až po piatich rokoch. Odvtedy chodíme pravidelne ročne na kontroly,“ hovorí pani Oľga.
Neustále sa zlepšoval
Náročná a nemenej bolestivá rehabilitácia bola súčasťou liečby. Ideálnym športom, pri ktorom sa naťahujú šľachy, je plávanie.
„Žiadne čľapkanie sa vo vode, ale skutočné napínanie svalov celého tela. Chceli sme, aby sa Viktorko zapojil medzi zdravé deti. Nechceli sme ho izolovať od okolia a ľutovať. To by mu nepomohlo. Musel vynaložiť veľa síl, vydať zo seba maximum,“ neskrýva pani Oľga obdiv nad synovou vytrvalosťou, akou sa preukázal v humenskom plaveckom klube.
„Nebol síce najrýchlejší, ale naučil sa plávať všetky štýly a neustále si zlepšoval časy,“ dodáva.
Plávanie uľahčovalo domácu rehabilitáciu a hoci Viktorko musí doma nosiť ortézy, chodidlá sú uvoľnené a poddajné.
Medzi svojimi
Dvakrát do týždňa po hodine v bazéne v „zdokonaľovačke“ vystriedalo plávanie štyrikrát v týždni v prípravke.
„Boli sme presvedčení, že Viktorovi treba dať šancu a hlavne namotivovať ho k lepším výkonom. Obrátili sme sa na Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov. Pozvali nás do Košíc do plaveckého klubu. U Viktora videli obrovskú ctižiadostivosť, chuť a rozpoznali, že je veľký bojovník. Musíme ho ukázať a pochváliť sa s ním na súťažiach, povedali nám,“ dopĺňa pán Marián, ktorý je v rodinnom športovom tíme synovou technickou podporou.
Viktor sa stal členom košického plaveckého klubu hendikepovaných športovcov, ale trénuje v Humennom. V lete sa zúčastnil tábora telesne postihnutých športovcov v Remate.
„Veľký dojem naňho urobilo stretnutie s paraolympijskými víťazmi rôznych disciplín. Prišiel domov nadšený a povedal nám: Mami, ja sem patrím,“ spomína s dojatím pani Oľga.
Medailová žatva
Prvé veľké úspechy prišli po troch rokoch trénovania. V Drienici Lysej v októbri získal prvé miesta vo všetkých súťažných disciplínach.
Na Majstrovstvách Slovenska telesne postihnutých športovcov v Nových Zámkoch si predminulú sobotu počínal výborne. V tvrdej konkurencii troch stoviek zdravých i telesne hendikepovaných plavcov mu na krk zavesili päť zlatých a po jednej striebornej a bronzovej medaile.
Pani Oľga zabehla polmaratón
U Verbovcov sa športu venuje každý člen rodiny. Otec je bývalý aktívny volejbalista, mladší syn, šesťročný Oliver, pláva, mama je inštruktorkou aerobicu a v tomto roku v Košiciach zabehla polmaratón.
„Nechceli sme mať doma športovca, ktorý bude vyhrávať. Nešlo nám o víťazstvá a zlaté medaily. Išlo nám o to zvíťaziť nad hendikepom a sebou samým. Dokázať, že sa dá naplno užívať si život a zvládnuť na pohľad nezvládnuteľné. Chceli sme, aby sa náš syn popasoval so životom,“ svorne tvrdia obaja rodičia.
A jedným dychom dodávajú, že mali šťastie na chápavých ľudí – trénera Mariána Tomahogha i učiteľky Ivanu Čepovú a Janu Horvátovú.
„My všetci i okolie mu pomáhame otvárať cestu, ale keby sám nebojoval, naše úsilie by bolo zbytočné.“
Je v bránke
Viktorka teší, že sa mu v plávaní podarilo predbehnúť zdravých súperov. Spočiatku ho trochu mrzelo, že v škole musí byť na telesnej pri futbale v bránke, lebo nevládal behať za loptou, neskôr si na to zvykol.
Má dobrých spolužiakov a kamarátov, ktorí ho vidia takého, aký v skutočnosti je.
Miluje slovenčinu, výborne recituje, aj súťažne, je čistý jednotkár v triede pre mimoriadne nadané deti. Má svoje športové vzory a už dnes sníva o účasti na paraolympiáde.
Medailová žatva. Päť zlatých, jedna strieborná a jedna bronzová. 
Viktor Verba. Má rád slovenčinu a výborne recituje.
Foto: archív
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
