Celý rok má vyskladaný z pranostík, mnohých je sám autorom. V kontakte s prírodou je po celý svoj život a za spoľahlivosť jej predpovedí by dal ruku do ohňa. A ak náhodou nejaká jeho predpoveď nevyjde, pán Jacina má pripravenú odpoveď: aj profesionálni meteorológovia sa občas seknú!
BREKOV. Pána Jacinu poznajú v blízkom i širokom okolí ako vášnivého vinohradníka, autora a zberateľa pranostík, milovníka prírody a folklóru.
Počasie sleduje vyše pol storočia. „Mám osemdesiat rokov staré kalendáre. Našiel ich sused na pôjde, keď prerábal dom,“ hovorí pán Jacina.
Každý deň si do kalendára poznačí, aké je počasie. Pranostík má zozbieraných na stovky, niektorých je aj sám autorom.
„Dlhé roky vediem rubriku pranostík v regionálnych novinách. Na každý týždeň v roku ich mám niekoľko.“
Na bicykli obišiel zemeguľu
Odmalička až dodnes nestratil kontakt s prírodou. „Ako chlapci sme pásavali dobytok. Všímali sme si prírodu okolo seba, život domácich i divých zvierat,“ spomína.
Aj keď pracoval v chemickom podniku v Strážskom, stále bol „na vzduchu“.
„Technologické zariadenia boli umiestnené von. Dlhých tridsaťdva rokov som pravidelne chodil do práce na bicykli. S kolegom sme vypočítali, že som za ten čas najazdil vyše 50 000 kilometrov. Vlastne som na bicykli obišiel celú zemeguľu,“ hovorí pán Jacina.
V podniku prežil dva výbuchy v 64. roku, dokonca zachránil horiaceho kolegu. Vyznamenali ho podnikovým i vysokým štátnym vyznamenaním. Tri volebné obdobia stál na čele miestneho národného výboru ako úväzkový predseda.
Treba pozorovať prírodu a zvieratá
Dlhé roky aktívne pracoval vo vinohrade a na záhrade. Miluje marhule a broskyne, vinič a ruže. Nedá dopustiť na storočné hrušky, z ktorých pálil mocnú hruškovicu, ktorá vháňa slzy do očí.
„Môj pradedo bol vychýrený ovocinár. Keď slúžil ako vojak v Bosne, priniesol si odtiaľ vrúble a zaštepil hrušky. Preto je pálenka taká mocná.“
Pán Jacina prírodu sleduje a rozumie jej. Spoľahlivosť prírodných predpovedí je podľa jeho slov vysoká.
„Dva-tri dni pred a po splne sa počasie zmení. Keď bolo pekne, počasie sa pokazí a naopak. Po horúcom júli a auguste čakajte krutú zimu. Aj druhé babie leto bude, na Maximiliána.“ zdôrazňuje.
Všímať si treba správanie divých a domácich zvierat. Spoľahlivými meteorológmi sú vtáky i mačky.
„Keď lastovičky lietajú príliš vysoko, bude dážď, keď veľmi nízko, príde búrka. Keď mačka po dreve škriabe, o dva dni príde ochladenie. Chováme tri mačky, funguje to,“ vyratúva.
Veľa húb v lese je vraj pre vinohradníka nešťastím. „Keď v hore hubár od radosti skáče, vtedy vinčúr na vinici najviac plače. Musí totiž robiť postreky a bojovať s peronospórou či múčnatkou,“ tvrdí skúsený vinohradník.
Pravidelné cykly
Podľa pána Jacinu sa počasie v prírode periodicky opakuje v 28-ročných cykloch. „Vtedy dátumy pripadnú na rovnaké dni. Nevyhadzujte staré kalendáre. Ja si ich všetky odkladám. Nový cyklus sa začal v roku 1999,“ hovorí.
Rovnako z času na čas sa objavia extrémy. „Keď som mal dvanásť, zažili sme monzúnové dažde. Od západu sa prihnali ťažké tmavé mraky. Zotmelo sa tak, že sme nevideli na cestu domov. Schovali sme sa do kríkov. Tam nás už predbehla vretenica, počuli sme len šuchot. Lialo ako z krhly,“ spomína.
„Pamätám si zimu v '61. roku. Na dvore stála miešačka, robil som potery. Bolo teplo a po snehu ani chýru. Zo dve zimy boli také mierne. Pred ôsmimi rokmi bolo snehu toľko, že zalomilo strechy od neho. Pravdou však je, že v minulosti bolo viacej dažďa. Pamätám si mokré žatvy, keď seno na lúke doslova plávalo,“ hovorí pán Jacina.
Aj napriek tomu, že zdravotný stav mu nedovoľuje pracovať vo vinici, obľúbenej záhradky sa vzdať nemieni. S manželkou je na nej tak často, ako sa dá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
