Príbeh poslednej Židovky z Uličskej doliny neostane zabudnutý

Knihu Jaroslavy Marcinekovej Gizela Lipovská, Posledná Židovka z Uličskej doliny - Najkrajší vek môjho života, vypravili do života dvakrát. Najprv v rodisku pani Gizely, v Uličskom Krivom, po druhýkrát v humenskom Dome kultúry.

HUMENNÉ. V Uličskom Krivom sa úlohy krstnej mamy zhostila lekárka Biserka Kupčová, dlhoročná priateľka pani Gizely. V Humennom ju minulý týždeň vodou pokropil viceprimátor Andrej Semanco.

Deväťdesiatjedenročná pani Gizela Lipovská, rodená Weissbergerová, z Uličského Krivého, prežila hrôzy holokaustu v záverečných fázach vojny v koncentračnom tábore Oswienčim.

Obaja rodičia a šesť jej súrodencov zahynuli, prežila len ona a dvaja bratia. V spomienkach pani Gizely je aj smrť mladej matky, požiar domu a obchodu, príchod macochy, rozdelenie Československa počas vojny, útek brata do Ruska, odvlečenie rodiny do ukrajinského Ternopiľa, streľba do ľudí, ktorí čakali na smrť v rade, tábor hrôzy i vôľa žiť.

Patrí medzi nenápadných hrdinov

„Som vďačná pani Gizke, že mi prerozprávala svoj príbeh. Že som ho mohla dať na papier. Je to pre mňa veľká česť,“ povedala na slávnostnom uvedení knihy do života v Humennom Jaroslava Marcineková.

Dva roky chodievala za pani Gizelou, aby sa s ňou delila o svoje spomienky.

„Keď som počula jej príbeh, povedala som si, že nesmie ostať v zabudnutí, že ho musíme zverejniť. Pani Gizela patrí k nenápadným hrdinom, ktorí žijú medzi nami. Poznáme príbehy mnohých hrdinov, ktoré sa udiali v zahraničí. A aj tu u nás, blízko, v našom regióne, sú ľudia, príbehy, skryté poklady, ktoré treba vyniesť na svetlo,“ uviedla.

Dobové fotografie do knihy venoval Jozef Novák zo Sniny, umelecké fotografie sú dielom humenského rodáka, známeho fotografa Yuriho Dojca.

Kniha má slúžiť aj ako doplnkový študijný materiál pre regionálne školstvo.

Srdcu bolo ťažko ...

Útla pani Gizela sa teší dobrému zdraviu, je sebestačná a stále vitálna. „Kde som nabrala silu?“ opakuje našu otázku.

„U Pána Boha. Pomohol mi dožiť sa vysokého veku. Pomohol mi dať silu vypovedať to, čo som prežila. Môjmu srdcu bolo ťažko...,“ hovorí.

„Žijem, so všetkým som spokojná. Nikdy som nezabudla, kto som a odkiaľ som. Že pochádzam z dedinky, kde

Pán Boh dobrú noc dáva, ale aj tam žijú slušní ľudia. Pomáhali mi a stále pomáhajú. Vážia si ma. Nikto mi nenadával do židoviek, neubližoval za to,“ dodáva.

„Doba bola taká. Ľudia žili aj potom a zachovali sa celkom ináč. Našli sa aj takí, čo ubližovali, ale potom prišli a poprosili o prepáčenie. Pán Boh nech odpustí všetkým, aj im. Ale každý hriech by si každý mal odpykať sám,“ hovorí.

„Želám si, aby nikto nemusel prežiť to, čo som prežila ja,“ dodáva.

Autogramiáda. Knihu podpisovali spoločne – pani Gizela a pani Jaroslava.
Foto: jo