Má len štyri čísla. Nikto z opýtaných v jej blízkosti, okrem bývalého mestského poslanca Jána Gajovského, nám nevedel povedať, kto Petrušovský bol.
HUMENNÉ. Ulica sa voľakedy volala Osloboditeľov. Meno humenského rodáka nesie od šesťdesiatych rokov minulého storočia.
„Štefan bol sirota, preto žil u nás. Bol mi ako brat. Naše mamy boli sestry,“ spomína na bratranca Štefana Petrušovského jeho sesternica 81-ročná pani Mária. V osudné leto roku 1944 mala trinásť.
„Celú našu rodinu odvliekli. V Humennom som ostala len ja s mamou. Keď prišiel Štefan so svojím ruským spolupartizánom Ivanom z partizánskej skupiny Pugačov z hôr Vihorlatu po zbrane, peniaze a proviant, ukryli sa na noc u nás na pôjde. Udali ho. Žandári prišli naisto. Všetko v dome rozhádzali, potom odišli. Neskôr sa vrátili a domáhali sa kľúča od pôjdu. Mama ho hodila do komínovej rúry od sporáka. Nenašli ho. Povolali posily a ťažké veľké dvere zložili. Štefan a Ivan sa ukrývali v slame. Prvé sme na pôjd museli vyjsť my s mamou, na hlavy nám mierili pištoľou. Ivan už zažil zajatie a mučenie, podarilo sa mu ujsť z transportu do koncentračného tábora. Vedel, čo ho čaká, preto sa zastrelil. Keď žandári začuli výstrel, rozpútalo sa peklo,“ rozpráva pani Mária.
Mučenie a smrť
„Celá ulica Staré kasárne bola na nohách. Všetkých vyhnali z domov. Utekala som k jednej tete, ktorá pre partizánov piekla chlieb. Domov som sa už nedostala. Videla som, ako mamu veľmi zbili. Z úderov do hlavy jej po zvyšok života hučalo v ušiach. Štefan išiel bosý, čižmy si niesol v rukách. Odviedli ich. Vtedy som ho videla naposledy,“ hovorí pani Mária s dojatím. Keď ostala sama, ujala sa jej suseda.
Mamu i bratranca odviezli do Prešova.
„Tam bola povestná mučiareň. Po dvoch či troch týždňoch mi ženy z ulice povedali, že mama zomrela. Jeden Humenčan však náhodou zazrel vo vlaku v Prešove mamu i Štefana, keď ich spolu s ostatnými prevážali do väznice v Ilave. Prišiel mi to oznámiť. Štefana i môjho brata Laciho odviezli do Bratislavy. Brat nechcel neskôr o neľudskom mučení vo väzení rozprávať. Balili ich do mokrej deky a kopali do nich ako do futbalovej lopty, bili ich. Otec mi hovoril, že keď ho raz viedli na výsluch, na chodbe sa míňal so synom, ktorého z výsluchu odnášali. Bol taký doriadený, že ho otec nepoznal, len Laci sa mu prihovoril: „Apka,“ povedal. Vo februári 1945 transportovali Štefana i brata Laciho do koncentračného tábora Mauthausen. Pri Melku neďaleko Viedne ich zastihol nálet. Transport zastal, Nemci sa ukryli, väzni museli ostať v autách. Brat neskôr rozprával o masakre. Nevedel, kto je živý a kto mŕtvy, všade naokolo lietali kusy roztrhaných ľudských tiel. Štefana zasiahlo do brucha. Silno krvácal. Skonal bratovi Lacimu v náručí. Jeho posledné slová boli – postaraj sa o moju dcéru Danu,“ s pohnutím spomína pani Mária.
„Brat Laci prežil peklo koncentráku a po vojne sa vrátil. Domov sa vrátili aj otec a mama. Štefanovo meno je na pamätníku v Slávičom údolí v Bratislave. Kde presne sú pochované telá, nikto s istotou povedať nevie. Veľmi som ho mala rada. Štefan bol šikovný a múdry chlapec. Doučoval matematiku študentky obchodnej akadémie, aby si zarobil nejakú korunu navyše. Tak veľmi sa chcel dožiť oslobodenia...“ uzatvára pani Mária.
Kto bol Štefan Petrušovský
Ilegálny pracovník KSS, spojka medzi okresným ilegálnym vedením KSS v Humennom a partizánskej skupiny Pugačov.
Narodil sa 27.12.1919 v Humennom. Za slovenského štátu pracoval ako krajčírsky pomocník.
Osvedčil sa ako spojka medzi ilegálnym vedením KSS a straníckymi bunkami v meste a jeho okolí. Spolu s inými ilegálnymi pracovníkmi, najmä Andrejom Ručinským a Vojtechom Kaščákom, zaobstarával a doručoval partizánom zbrane, muníciu, potraviny a šatstvo.
Fašistická bezpečnosť ho zatkla 9. júna 1944 v Humennom. Prešiel niekoľkými väznicami a od 14. júla 1944 ho držali medzi politickými väzňami v Bratislave. Odtiaľ ho spolu s inými transportovali do koncentračného tábora v Mauthausene.
Zahynul 19. februára 1945 počas náletu anglo-amerických lietadiel.
zdroj: Andrej Leňo – Štefan Terek Miesta pamätné 1918 - 1944
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
