Popoludnie v skanzene obohatila pravoslávna bohoslužba, vystúpenie folklórnych súborov a ukážky ľudových remesiel.
HUMENNÉ. Vihorlatské múzeum už zorganizovalo v skanzene stretnutia rodákov a obyvateľov Novej Sedlice a Zemplínskych Hámrov. Stretnutiam predchádzala obnova domov.
„Poďme, ideme do Mochnača,“ s týmito slovami sa skupina Oľšinkovčanov pohla hore briežkom k obytno-hospodárskemu domu v skanzene.
Pán Michal Mochnač sa pred 70 rokmi v tomto domčeku narodil. „Narodil som sa v auguste v roku 1943. Býval som tu s mamkou, neskôr s manželkou,“ hovorí.
Všeličo sa zmenilo
„V prednej izbe sme na boku mali len jedno okno, teraz sú tu dve okná. Do kuchyne viedli schody a vidieť bolo len od dverí. Chalupa nebola omastená ani ovakovaná, len z jalového dreva, sem-tam s výzdobou,“ oživuje v pamäti spomienky pani Mária Mochnačová.
Do Oľšinkova sa vydala z Driečnej od Dukly. „Dom nemal podmurovku. U nás sa jej hovorí zasyp. Postavili sme nový dom tesne v susedstve. Nemohli sme ho ovakovať, lebo starý zavadzal,“ hovorí.
Preto dom v sedemdesiatych rokoch minulého storočia previezli do humenského skanzenu.
Miesta na nostalgiu podľa nej v ich srdciach niet. „Mali sme ho spíliť na drevo a popáliť? Nech si ho radšej prezerajú ľudia. Tešíme sa, že skončil v skanzene, a nie v peci,“ dodáva so smiechom.
V skanzene sa v rodnom dome pána Mochnača zišla jeho rodina už viackrát. „Máme dcéry, päť vnúčat. Boli sme tu spoločne,“ dodáva.
Po prehliadke domu a spoločnom fotografovaní pred ním ponúkol „domáci pán“ všetkým po kalíšku pálenky. O chvíľu sa skanzenom rozliehalo Mnohaja, blahaja lit ...
Obytno-hospodársky dom z Oľšinkova
Stavba bola postavená v prvej tretine 20. storočia. Tvorí ju trojpriestorová obytná časť, ku ktorej je pod jednou strechou pripojená maštaľ. Hlinou omazanú zrubovú konštrukciu na kamennej podmurovke prekrýva drevená šindľová strecha. V obytnej časti je podlaha z udupanej hliny, v maštali je fošňová.Priestranná predsieň je vybavená truhlicami, prútenou a drevenou zrubovou zásobnicou na obilie a ručným mlynom na obilie.
Dominantou izby je murovaná pec s lavicou a liatinovým sporákom. Popri stole, laviciach a posteli je jej súčasťou aj kredenc a polica s riadmi.
V komore sú inštalované obrábacie nástroje stolárov, tesárov a kolárov. Remeslá, ktoré sa venovali spracovaniu dreva, boli v minulosti mimoriadne dôležité, keďže život človeka súvisel s drevom od kolísky až po hrob. V interiéri je tokársky sústruh, stojan na výrobu kolies, hoblíky, ručné vrtáky, pílky, korytárske i kolárske motyčky, sekery, žliabkovacie a šindliarske nože.
zdroj: Vihorlatské múzeum
Obytno-hospodársky dom z Výravy
Dom bol postavený v roku 1921. Patrí k najväčším stavbám skanzenu.
Zrubovú konštrukciu z bukového dreva prekrýva drevená šindľová strecha, vymenená v roku 2011. Celá stavba je osadená na kamennej podmurovke.
Predsieň domu je vybavená náradím na spracovanie ľanu a konope. Podstatnú časť izby zaberá murovaná pec s liatinovým sporákom. l Vybavenie izby je venované spracovaniu ľanu a konope, až po výrobu domáceho plátna. Nachádza sa tu tkáčsky stav s príslušenstvom, kolovrátky a navíjadlá.
V komore je umiestnený veľký drevený lis - záboj na výrobu oleja z olejnatých semien, ručné mažiare a zásobnica z čerešňovej kôry. Maštaľ je vybavená kŕmnymi žľabmi a rebrinami na krmivo.
V skanzene sa nachádzajú aj dve sýpky z Výravy, jedna s pivnicou.
zdroj: Vihorlatské múzeum
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
