Pohyb v prírode si dnes bez značkovaných turistických chodníkov nevieme ani predstaviť. Chýbajúce značky sú hrozbou najmä na križovatkách, keď turista nevie, ktorým smerom sa vydať.
HUMENNÉ. V hornom Zemplíne chýbajú značky hneď v niekoľkých lokalitách. Úroveň turistického značkovania bola pritom v minulosti veľmi vysoká.
„Lesníci štátnych lesov si značkovanie vážili. Aj ochranári sa vyslovovali za značkované chodníky, lebo zver si zvykne na pohyb ľudí vo vyznačenom smere. Nezanedbateľná je tiež bezpečnosť pohybu ľudí po horách. Značkovaný chodník im umožňuje zorientovať sa hlavne v prípade náhleho zhoršenia počasia,“ vysvetľuje Michal Kirschner z Humenného, ktorý značkuje turistické chodníky už vyše pol storočia.
Značkári značkujú, lesníci rúbu
Po príchode nových majiteľov lesov sa situácia zmenila a v ostatných dvoch – troch rokoch zhoršila.
„Súkromní majitelia a urbárske spoločenstvá nehľadia na označkované stromy. Voľakedy sa im ťažba vyhla, dnes to tak nie je. Vytínajú sa práve tieto stromy popri chodníkoch. Problém je najmä na križovatkách,“ hovorí Kirschner.
V regióne je tento fenomén vypuklý. „Stretávame sa s ním aj v národných parkoch, aj v chránených oblastiach. Voľakedy sa ťažilo drevo s koňmi vo vnútri lesa a guľatina sa sťahovala k lesnej ceste. Teraz sa jednoducho vytnú stromy pri chodníku,“ dodáva.
Príkladov je hneď niekoľko. Medzi Vinianskym hradom a kótou Malinovo na modrom chodníku, ktorý vedie z Jasenova na Zemplínsku šíravu, chýbalo niekoľko sto metrov turistických značiek.
„Ďalším príkladom je žltá trasa zo Zemplínskych Hámrov na Tri table, v Národnom parku Poloniny červená značka pri vstupuje z Novej Sedlice do lesa. Popadané stromy z Čierťaže nemá kto prerezať, nemá kto postaviť lávku. Našli sme vyrúbané stromy aj na Hubkovej,“ vyratúva Kirschner.
Turistické značkovanie je hradené zo štátneho rozpočtu. Financuje ho ministerstvo školstva. „Občan, ktorý sa naň skladá, ho vlastne nemôže využiť,“ konštatuje.
„Všetko padá na turistickú verejnosť, Že nepracujeme dobre, že sme lajdáci,“ dodáva. Chodníky by sa mali obnovovať každé tri roky.
Chýba komunikácia
Starosta Zemplínskych Hámrov Jozef Gajdoš je presvedčený o tom, že problém je v nedostatočnej komunikácii medzi značkármi a lesníkmi.
„Miestny urbariát robil prebierku v lese. Chybou je, že obe strany spoločne nekomunikujú. Vedenie je ústretové, som presvedčený, že by nebol nijaký problém, len ho treba osloviť. Máme záujem, aby turizmus u nás fungoval,“ hovorí Gajdoš.
Za komunikáciu a ústretovosť je aj pracovník Správy Národného parku (NP) Poloniny Marián Gič.
„Klub slovenských turistov by sa mal obrátiť priamo na užívateľa, respektíve vlastníka dotknutých lesných porastov a požiadať ho, aby pri ťažbe ponechával stromy s turistickými značkami. Pokiaľ výrub nie je nevyhnutný, napríklad pre ohrozenie okoloidúcich turistov, aby ich upovedomil o takomto výrube a o potrebe preznačkovania,“ hovorí.
Správa NP Poloniny nie je podľa jeho slov zodpovedná za priechodnosť či bezpečnosť turistických chodníkov.
„No i napriek tomu v mnohých prípadoch je to práve ona, kto sa postará o odstránenie prekážok spôsobených vyvrátenými či zlomenými stromami a v minulosti sme aj niekoľkokrát opravili niektoré lávky. Napríklad súčasné dve lávky v Národnej prírodnej rezervácii Stužica znovu postavili svojpomocne práve naši pracovníci,“ dodáva Gič.
„Červený“ chodník z Novej Sedlice na Kremenec je podľa slov Štefana Salaja, zástupcu riaditeľa Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulič, š. p., ktorý je užívateľom tamojších lesov, v poriadku.
„Vedome nerobíme výrub označkovaných stromov. Rešpektujeme turistov i značkárov,“ hovorí. „Chodník nie je nakopaný. Je našou zvážnicou. Je v miestach, kde sa roky v lesoch hospodári,“ dodáva.
Dobrým príkladom vzťahu k značkám je Habura. „Neviem o tom, že by sme nejaký označkovaný strom vyrúbali alebo zničili turistickú značku. Je dobré, keď ľudia idú do prírody, nemôžeme a ani nechceme lesy uzamknúť. Druhá stránka veci sú „tiežturisti“, ktorí stanujú, zakladajú ohne a zanechávajú po sebe kopu neporiadku, najmä plastových fliaš,“ upozorňuje Alexander Suchý, predseda Pozemkového spoločenstva Urbariátu Habura.
Viete, že...
turistické značkovanie má u nás 150-ročnú tradíciu. Prvé značky sa objavili v Štiavnických vrchoch a vo Vysokých Tatrách. Turisticky vyznačené trasy sú základným kameňom cestovného ruchu. Akúkoľvek turisticky vychýrenú oblasť si dnes bez značkovaných chodníkov ani nevedeli predstaviť.
na Slovensku je vyznačených okolo 13 - 14 000 kilometrov chodníkov.
red.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
