Výtvarníčky premenili zastávku na zvieraciu farmu

Košarovskú sýpku a parný mlyn zmenili minulý týždeň mladí kreatívci na umelecký priestor.

Účastníci štvrtého ročníka Open space/Otvoreného priestoru vyšli z galérií, ateliérov a študovní so svojím umením medzi ľudí. Obrazne i doslova.

KOŠAROVCE. V tomto roku zanechali miestnym autobusovú zastávku plnú zvieratiek.

„Počiatočné predstavy účastníkov trochu zmenila realita. Pani starostka nám navrhla, aby sme sa postarali o autobusovú zastávku, aby po nás ostalo aj čosi trvalé,“ hovorí autorka projektu Mária Mišková, odborná pracovníčka Vihorlatského osvetového strediska v Humennom.

Ujali sa jej humenské výtvarníčky Zora Varcholová a Vladimíra Vajsová.

„Prišiel kŕdeľ miestnych detí a začal pomáhať. Deti sa zapojili aj do výroby fotogramov s Katarínou Hudačinovou. Do tmavej komory chodili po dvoch, ostatné deti medzitým odbehli na zastávku. Podujatie nie je len o stretávaní sa mladých tvorivých ľudí v staticky tichom prostredí, ale aj o spätnej väzbe cez miestnych ľudí. Týmto smerom by sme sa mali uberať: ešte viac sa otvoriť miestnym ľuďom, ktorí nás vnímajú, priniesť tu tvorivé, kreatívne prvky a myšlienku,“ dopĺňa Mišková.

Stále je čo objavovať

Zdá sa, že sýpka, mlyn i košarovské prostredie majú mladým tvorcom stále čo povedať.

„Je tu veľa inšpiratívnych zdrojov. Mlyn je nádherná technická kultúrna pamiatka. Ponúka výbornú akustiku a nekonečné možnosti využitia. V trojposchodovej budove je veľa skrytých zákutí. Viem si tu predstaviť pantomímu, bábkové divadlo. Sme naozaj otvorení,“ dodáva Mišková.

Open space sa orientuje na autorov východoslovenskej proveniencie s dôrazom na zemplínsky región.

Ako vznikli fotogramy

Katarína Hudačinová, rodáčka z Olšavy, čerstvá absolventka Technickej univerzity v Košiciach, odboru grafika a experimentálna tvorba, technikou camera obscura vytvorila zaujímavé fotografie, ktoré nainštalovala do košarovského mlyna. Spolu s miestnymi deťmi vytvorili fotogramy.

„Je to fotografia bez fotoaparátu. Na fotocitlivý papier v tmavej komore sa naukladajú predmety. My sme z rastlín vytvárali písmená. Tie sa nasvietia a klasickým spôsobom vyvolajú: vývojka, voda, ustaľovač, voda,“ vysvetľuje.

Zvieracia farma

Zora Varcholová a Vladimíra Vajsová zmenili košarovskú autobusovú zastávku na zvieraciu farmu. „Pridali sa k nám deti. Veľmi nás to teší. Sú nezastaviteľné,“ hovorí Varcholová.

„Spracovanie zastávky je technicky náročné. Mysleli sme, že ju 'spracujeme' celú, ale nestíhame. Potrebovali sme urobiť šablóny zvieratiek, farbu na plech, plechy sa nahrievajú,“ dodáva Vajsová.

„Stále nás tu niečo prekvapí,“ uzatvárajú.

Zaujímavosť

Mlyn je pamiatkou

Pamiatkari evidujú košarovský parný mlyn ako národnú kultúrnu pamiatku pod číslom 4358. Do zoznamu pamiatok vedy a techniky bol zapísaný v roku 1984 rozhodnutím rady ONV vo Vranove nad Topľou, pod ktorý vtedy obec patrila. Podľa aktuálnych informácií pracovníkov z Krajského pamiatkového úradu v Prešove, nateraz posledná fyzická obhliadka sa datuje do roku 1999. Zápis tvrdí, že budova je v zachovalom stave, ale technické zariadenie už neexistuje. Dôjde teda k prehodnoteniu, či objekt spĺňa kritériá pamiatky vedy a techniky.

red.

Košarovský mlyn. Katarína Hudačinová (vpravo) zmenila mlyn na výstavnú miestnosť.

Peter Moskaľ. Právnik, pesničkár a autor knihy Cestopis pochádza zo Zemplínskeho Hradišťa.
Foto: jo