Korzár logo Korzár Horný Zemplín
Streda, 7. december, 2022 | Meniny má Ambróz

Na chate Palota usporadúvali čajové večierky aj lyžiarske preteky

Humenskí turisti opatrujú pamätnú knihu Klubu československých turistov z chaty Palota pri Lupovskom tuneli.

Chata Palota. Takto vyzerala chata v rokoch 1934 – 1938.Chata Palota. Takto vyzerala chata v rokoch 1934 – 1938. (Zdroj: archív)

Humenskí turisti opatrujú zaujímavý historický dokument. Pamätnú knihu Klubu československých turistov z chaty Palota pri Lupovskom tuneli z druhej polovice 30. rokov minulého storočia im darovala Mária Szolnokyová – Mikulová, dcéra správcu chaty. Sú v nej nielen zápisy návštevníkov, ale aj fotografie, kresby, členské legitimácie a dobové dokumenty.

HUMENNÉ. Pamätná kniha je vlastníctvom humenského Turistického klubu Loko.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Pani Mária Szolnokyová – Mikulová pricestovala zo Žiaru nad Hronom do Humenného s dcérou, ktorá žije pri Košiciach. Knihu opatrovala ako pamiatku na svojho otca. Rozhodla sa darovať ju tunajším turistom. Kontakt našla na internete. Stará pani pri prezeraní knihy každú stránku pohladila, tak sa s ňou lúčila. Bolo to veľmi dojemné,“ spomína na osobné stretnutie Jaroslav Skružný, člen humenského turistického klubu.

SkryťVypnúť reklamu

Pani Mária sa narodila v Humennom v roku 1934 a na chatu ju brávali rodičia. Jej otec Štefan Mikula, asistent na humenskom súde, bol správcom chaty Palota pri Lupkovskom tuneli v rokoch 1934 – 1938.

V klube československých turistov pôsobil ako tajomník, predsedom bol Anton Piják, okresný sudca.

„Klub československých turistov v Humennom bol v predvojnovom období veľmi aktívny. Dostal do prenájmu chatu Palota a dobre sa o ňu staral,“ hovorí Skružný.

Čajové večierky i lyžiarske preteky

Novoupravenú chatu Palota sprístupnili turistickej verejnosti 14. decembra 1935.

„Podľa záznamov v pamätnej knihe tu chodili turisti z celej vtedajšej Československej republiky, ale aj z Maďarska. Nájdeme v nej zápisy po nemecky, maďarsky, po česky a ukrajinsky. Návštevníci nezriedka zanechali aj kresby,“ hovorí Skružný.

SkryťVypnúť reklamu

Chata pracovala v celoročnej prevádzke. Ponúkala 40 lôžok, nocľažné bolo za ľudové ceny. V knihe je aj cenník služieb.

„Nocľah stál pre člena klubu turistov 4 Kčs a 20 halierov, pre nečlena o dve koruny viac. V reštauračných miestnostiach hralo rádio. Občas sa usporadúvali čajové večierky s tancom a hudbou,“ čítame v knihe.

„Ľudia chodievali do týchto končín na rekreáciu, ale organizovali sa tu aj športové preteky v bežeckom či zjazdovom lyžovaní. Teraz sú všetky tieto miesta zalesnené, kým vtedy boli podmienky ideálne,“ hovorí Skružný.

„V tých časoch neboli žiadne vleky. Kopec si museli lyžiari poctivo vyšliapať. Existoval len jeden druh lyží s voľnou pätou, lyže sa vyrábali z jaseňového dreva, merali dva aj tri metre,“ pridáva informácie turista Michal Kirschner.

SkryťVypnúť reklamu

„Každý víkend chodieval až hore k chate vlak. Jazdieval tam vlak aj z poľskej strany. Na internete som našiel cestovný poriadok z roku 1938. Vtedy panoval kolektívny elán, ľudia sa združovali. Dnes sa turistike venujú len skupinky nadšencov,“ dopĺňa Skružný.

Chatu zničili nemecké vojská

Chata Palota bola podľa informácií Michala Kirschnera postavená okolo roku 1886 a pôvodne slúžila ako prevádzková budova železníc.

Neďaleko nej viedla železničná trať do Haliče. Chata zničili v roku 1944 pri ústupe nemecké vojská.

„Nemci vyhodili tunel do vzduchu. Rusi stavali v tých miestach úvraťovú železnicu z Nového Lupkova. Vláčik išiel hore po vrstevnici, trať sa musela zakopať do ryhy. Stála tam budova stanice a širokorozchodná trať viedla až do Humenného,“ spomína Michal Kirschner.

Dnes by ste už zvyšky stavby po chate hľadali márne.

Po vojne dostali turisti do prenájmu strážny domček, z ktorého je dnes chata Barbora. Horolezci dostali do prenájmu od železníc staničnú budovu Palota.

Turistické chaty chýbajú

Chata Palota patrila do siete turistických chát, ktorých bolo v prvej Československej republike vyše 200.

„V našich končinách sa, bohužiaľ, do dnešných dní zachovala iba jedna pod Javirnikom na Ukrajine asi dve hodiny od Veľkého Berezného. V Jasini na Ukrajine prežil penzión Edelvajs. Veľa chát bolo zničených počas druhej svetovej vojny,“ hovorí Michal Kirschner.

V súčasnosti je v sedle pod Čierťažou útulňa bez hospodára, kde sa dá bivakovať, ďalšie sú Pod Rjabou skalou a v Ruskom sedle. Slúžia voľnému cestovnému ruchu.

Na poľskej strane je turistických chát viac. „U nás chýbajú,“ konštatuje Kirschner. „Voľakedy to tu žilo. Teraz je tu pustatina,“ dodáva Skružný.

Dokument o dobe

Obsahom neveľkú pamätnú knihu pokladajú humenskí turisti za vzácny dar.

„Vyhotovili sme dve kópie. Jednu chceme dať na chatu, aby si ju mohli prezrieť turisti. Originálu hľadáme dôstojné miesto, aby ho videlo čo najviac ľudí,“ hovorí Jaroslav Skružný.

„Kniha je zaujímavým dokumentom o dobe. Dá sa povedať, že cestovný ruch bol na vtedajšiu dobu na veľmi dobrej úrovni. Dnes môžeme o vybavenej turistickej chate s personálom v Laboreckom priesmyku len snívať,“ uzatvára Michal Kirschner.

Najčítanejšie na Horný Zemplín Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  2. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  3. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  4. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  5. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  6. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  7. Darujte predplatné a získate poukaz v hodnote 10 € do Panta Rhei
  8. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
  1. Helenky prichádzajú na svetlo sveta s ďalšími novými bytmi
  2. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  3. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  4. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  5. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  6. Šariš ľuďom pomáha regiónu už takmer 20 rokov
  7. Aktivácia zasielania elektronickej faktúry
  8. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 666
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 591
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 669
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 940
  5. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 248
  6. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 089
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 009
  8. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého 2 579

Blogy SME

  1. Jozef Kozár: Výber z výskumu Marsu: November 2022
  2. Dušan Koniar: V roku 2011 odtancoval v súťaži Let’s Dance homosexuálny pár. Čo to v spoločnosti spustilo?
  3. Rastislav Puchala: Neberte nám Vianoce!!!
  4. Anna Miľanová: Pán Tau na bielom poníkovi... 2022
  5. Viera Spišáková: Trapas anglický III.
  6. Stano Kočiš: A riekol majster
  7. Daniel Jankech: Vyhrá mafia. Matovič proti nej nebojoval.
  8. Boris Greguška: Lesníctvo: mýty a fakty (I)
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 66 479
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 10 516
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 4 558
  4. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 4 028
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 209
  6. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 880
  7. Jana Melišová: V závoji hmly 2 481
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 131
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Jozef Kozár: Výber z výskumu Marsu: November 2022
  2. Dušan Koniar: V roku 2011 odtancoval v súťaži Let’s Dance homosexuálny pár. Čo to v spoločnosti spustilo?
  3. Rastislav Puchala: Neberte nám Vianoce!!!
  4. Anna Miľanová: Pán Tau na bielom poníkovi... 2022
  5. Viera Spišáková: Trapas anglický III.
  6. Stano Kočiš: A riekol majster
  7. Daniel Jankech: Vyhrá mafia. Matovič proti nej nebojoval.
  8. Boris Greguška: Lesníctvo: mýty a fakty (I)
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 66 479
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 10 516
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 4 558
  4. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 4 028
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 209
  6. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 880
  7. Jana Melišová: V závoji hmly 2 481
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 131
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu