Ľuboš Choluj každé ráno začína prehľadom správ z regiónu Humenné a Prešov. Už niekoľko rokov sa spája jeho kariéra v mediálnej brandži s hlavným mestom.
BRATISLAVA. Ľuboš Choluj patrí k tým východniarom, ktorí dokázali využiť ponúknuté šance, no nikdy sa neodstrihli od hniezda, z ktorého vyleteli do sveta.
Ľuboš je synom známeho prešovského futbalistu Ľuboslava Choluja, ktorého pred desaťročiami priviedol do Humenného futbal. Humenné sa potom stalo nielen jeho domovom, ale aj rodiskom jeho detí.
Ľuboš silný vplyv otca nezaprel. Ešte ako s tínedžerom si s ním len málokto trúfol debatovať o športe.
Korene jeho encyklopedických znalostí zo slovenskej futbalovej ligy či svetového futbalu sa viažu ku kuchynskému stolu a lavici, ktoré sa denne menili na domácu čitáreň a diskusný klub „zasvätencov“ bieleho baletu.
Prirodzená zvedavosť a vrodená výrečnosť predznamenali Ľuboša k masmediálnemu štúdiu na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity.
Tri lásky jeho života
V Humenskej televízii sa od držania mikrofónu prepracoval k redaktorskej práci. Odtiaľ odišiel do prešovského rádia Flash.
Postupne sa cez regionálne televízie prepracoval k práci redaktora TV Joj. Pred siedmimi rokmi opustil rady redaktorov.
Za jeho odchodom z obrazovky ale nebol odchod z mediálnej brandže. Stiahol sa z nej pre novú pracovnú pozíciu riaditeľa Teletextu TV Joj, ktorým je doteraz.
V súkromí mal šťastie na lásku, ktorá pokračovala otcovstvom. „Máme 4-ročnú dcérku Sašku a 4-mesačnú Tamarku,“ povedal o svojich dvoch najvydarenejších projektoch. „Spojili sme tak Humenné s Pezinkom...,“ podotkol.
Kto by od neho čakal šéfovské maniere ako golf po práci alebo zahraničné dovolenky na zresetovanie hlavy, nedočká sa.
„Z roboty utekám domov. Som tam najradšej. Nepotrebujem prechádzky v nákupných centrách. Najšťastnejší som doma so svojimi troma babami,“ povedal.
Rodisko
Každý deň je v obraze o tom, čo sa deje na východnom Slovensku. „Každé ráno začínam prehľadom správ z regiónov na webe denníka Sme. Automaticky klikám na stránke Korzára na Humenné a Prešov,“ povedal.
Hoci záujem o dianie v Prešove sa dá vysvetliť tým, že tam teraz žijú jeho rodičia, záujem o dianie v Humennom má omnoho poetickejšie príčiny.
„Mám Humenné rád. Narodil som sa tam, vyrastal, zažil prvé lásky, spoznal futbal aj tanec,“ priznal.
Hoci sa tam dostane už len raz za čas, neobíde centrum mesta. „Najradšej mám kaštieľ a park. S chlapcami zo školskej družiny sme tam hrávali futbal. Ku kaštieľu sa viažu spomienky aj na diskotéky v Zámockej vinárni,“ povedal.
Ta, vichodňar...
Na svoje začiatky v Bratislave nespomína so žiadnou sebaľútosťou. „Jasné, boli aj ťažké chvíľky. Nikto ťa s otvorenou náručou nečaká. Ale život ťa naučí. Keď sa chceš niekam dostať, musíš preto aj niečo urobiť. A vyrovnať sa aj s tým, že raz si hore a raz dole,“ povedal.
Hoci na cestu na druhú stranu republiky nemá veľa času, Humenčanov v Bratislave aj tak stretáva.
„Minule som stretol jedného na hokeji. V brandži som bol často v kontakte s Erikom Tomášom,“ spomenul.
O tom, že šéfovská stolička a život v tempe veľkomesta mu neubrali na nadhľade a priniesli už aj glosátorský rozmer, svedčí obľúbená hláška: „Čom sú šicke vichodňare u Bratislave? Bo na vichodze už je šicko urobene!“
Niečo ho ale predsa dosť hryzie. „Mrzí ma, ako dopadol futbal v Humennom a v Prešove. Doslova mi srdce plače,“ priznal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
