HUMENNÉ. Záchytný tábor v Humennom Migračného úradu Ministerstva vnútra SR sa počas jeho vyše šesťročnej existencie stal prechodným domovom pre zhruba 4 500 žiadateľov o azyl.
Napriek počiatočným obavám obyvateľov aj mestských poslancov, spolunažívanie s cudzincami v Humennom funguje bez problémov.
Skonštatoval to viceprimátor Humenného Andrej Semanco pri pripomenutí si nedávneho Svetového dňa utečencov.
„Po čase vidíme, že spôsob a systém prevádzky je taký bezpečný, že našim občanom nehrozí nič zlé. Hrozby v podobe zdravotných, sociálnych či kriminálnych problémov, ktorých sme sa všetci obávali, sa nenaplnili,“ povedal Semanco.
Ďalej skonštatoval, že objekt nie je na príťaž a nestalo sa, aby nejaký kriminálny čin spáchali ľudia zo záchytného tábora.
Tábor prijme vyše 500 utečencov
Kapacita zariadenia, ktoré vzniklo v bývalých vojenských kasárňach, je 524 osôb.
Počas celej prevádzky nenastala situácia, aby bol záchytný tábor tak obsadený, aby nebolo možné prijať nových žiadateľov o azyl.
Najmladší žiadateľ o azyl mal 29 dní a najstarší 73 rokov. Počas pobytu v záchytnom tábore sa jednej žiadateľke o azyl z Vietnamu narodilo dieťa.
Najviac utečencov pochádzalo zo Somálska, Afganistanu a Gruzínska.
Pôvodne protestovali petíciou
Ako informovala hovorkyňa humenskej radnice Michaela Slivková Kirňaková, keď sa v roku 2003 Humenčania dozvedeli, že štát chce v meste zriadiť záchytný tábor, okamžite sa zdvihla vlna protestu, čo vyvrcholilo petíciou.
Projekt vtedy nenadchol ani mestských poslancov. Na mimoriadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva v apríli 2003 vyjadrili nesúhlasné stanovisko.
Z 21 poslancov bolo proti projektu 20. Napriek tomu legislatíva Ministerstvu vnútra SR takéto zriadenie tábora umožnila.
Svoj zámer odôvodnili pred poslancami tým, že vstupom Slovenska do Európskej únie sa bude prehlbovať tlak na východnú hranicu, preto je potrebné azylovú procedúru vybavovať v priestore čím bližšie k hranici EÚ, a humenské kasárne boli najbližšie.
Viceprimátor: Utečenci nie sú problémoví
Semanco doplnil, že emigranti z humenského záchytného tábora nie sú problémoví. Drobnejšie previnenia rieši personálom migračného úradu, ak je to potrebné, kontaktujú políciu.
„Naši obyvatelia sa predovšetkým báli, akí ľudia to budú. Báli sa o zdravie svojich detí. Regionálny úrad verejného zdravotníctva nám vysvetľoval, že emigranti s našimi občanmi do styku neprídu. Sú 30 dní v karanténe. Za ten čas im urobia potrebné vyšetrenia. Dnes vidíme, že tieto opatrenia naozaj fungujú,“ povedal viceprimátor.
Zariadenie v Humennom je špecifické tým, že tu prebieha karanténa, čo je vstupný filter na zachytenie infekčných chorôb.
Je to uzavretý tábor, kde migranti nemôžu svojvoľne prichádzať a odchádzať zo zariadenia.
Humenský záchytný tábor pre žiadateľov o azyl je jediným táborom u nás, v ktorom prebieha karanténa. Musí ním prejsť každý cudzinec počas azylovej procedúry.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
