Za osemnásť mesiacov vydala tri knihy. Uvádzala ich do života vždy na miestach, ktoré boli pre ňu dôležité. Zem, voda, vzduch. Humenné, Cyprus, Prešov.

HUMENNÉ. Mladá autorka predstavila svoje knihy Amnestia na zradu, Nech prší, keď plačem a Kámasútra našich klamstiev na besede v Dome kultúry.

Andrea Rimová začala písať ešte ako školáčka.

„Môj dedko Andrej Harbist bol učiteľom slovenčiny. Mama mi po ňom dala meno. Zomrel, keď som mala sedemnásť. Vždy ma podporoval v písaní. Začínala som písať na jeho písacom stroji, nefungovalo na ňom písmeno f. Doteraz ho mám doma a uchovávam ho ako veľký poklad. Je to moje najvzácnejšie dedičstvo. Keď zomrel, povedala som si, že raz napíšem knihu a venujem mu ju. Splnila som si vnútorný sen. Ako keby som sa mu takto odvďačila. Je mi veľmi ľúto, že sa toho nedožil, bol by hrdý. Ale určite je tu niekde s nami a teší sa,“ vyznala sa úspešná autorka.

Ako tínedžerka na strednej športovej škole v Prešove snívala o kariére basketbalovej hviezdy. Chcela byť aj futbalovou trénerkou. Nevyšlo jej to. Úraz kolena jej zmenil plány.

„Možno aj vďakabohu, že mi to nevyšlo. Možno by som dnes nebola tým, kým som,“ hovorí absolventka masmediálnej komunikácie.

Druhý domov

Na Cypre strávila šesť letných sezón. Krajina sa jej dostala pod kožu a navždy si získala jej srdce. Prvú knihu napísala práve tam.

„Trvalo mi to dlho, lebo som nemala žiadne skúsenosti,“ hovorí. Pobyt v cudzine jej dal v prvom rade samostatnosť.

„Viem, čo znamená postarať sa sama o seba. Viem si zarobiť, viem hospodáriť s peniazmi. Druhá vec je jazyková zručnosť. Moja angličtina bola na úrovni študentky vysokej školy na Slovensku. Tam bolo treba vedieť hovoriť. Mať slovnú zásobu, a nie poznať gramatické časy. Naučila som sa po grécky a po rusky,“ dodáva.

Voľnosť v rozhodovaní

Andrea miluje extrémy a netradičné veci. I preto uvádzala knihy do života netradične – prvú na zemi v Humennom, kde sa narodila, druhú pod vodou v potápačskej škole na Cypre a tretiu vo vzduchu nad Prešovom, kde strávila študentské roky.

„Baví ma sama si napísať scenár a plniť si sny. Mám rada voľnosť v rozhodovaní, nemám rada nalinajkovaný program. Keď sa niečo robí spontánne, vidieť v tom prirodzenosť a ľudia to ocenia,“ zdôrazňuje.

A čo má a nemá rada? „Milujem svoju rodinu. Pred dvoma mesiacmi sa mi narodil prvý synovec. Narodil sa v ten istý deň, ako mi vyšla tretia kniha. Bol to môj najkrajší darček. Milujem cestovanie, trochu aj nakupovanie, hlavne kabeliek. Mám veľmi rada voňavky. Mám ich 42. Ale každý má niečo. Niekto má rád záhradku, ktorú okopáva, iný obrazy v galérii, na ktoré sa chodí pozerať. Rada voniam voňavky, lebo mi pripomínajú určitú etapu môjho života. Nemám rada varenú cibuľu a rascu v chlebe. A ľudskú hlúposť. A to, keď ľudia odsudzujú iných bez toho, aby do nich videli,“ hovorí.

A po čom túži? „Každý človek túži po tom, aby našiel spriaznenú dušu. Niekoho, kto mu bude rozumieť, kto zistí, čo ho robí šťastným a čo nešťastným.“

Možnosť výberu

Andrea je presvedčená o tom, že hodnoty sú v človeku.

„Spoločnosť nám ukazuje smer, ale je na nás, či sa ním vydáme. Donedávna som napríklad milovala ženské časopisy, ktoré sú plné reklám – krásne profesionálne urobené fotky, drahé modely. Nedávno som si jeden kúpila, a po chvíli listovania som ho zavrela. Nenašla som tam nič pre seba. Nechápem, ako sa mi niekedy mohol páčiť. Ale to je vývojom. Mám na výber, môžem si vybrať, čo chcem. Teraz už viem, že pre mňa by čítanie tohto časopisu bola strata času. Neodsudzujem ľudí, ktorí ho milujú. Každý má právo vybrať si. Ja som si vybrala knihu od Dostojevského,“ hovorí.

Štvrtá kniha je už rozpísaná

„Keď človek niečo robí s láskou, tak sa to podarí. Píšem rada, dávam do toho seba, svoje srdce, preto sa to podarilo. Budem písať, dokedy ma to bude baviť. Je toho ešte veľa, čo chcem povedať svojim čitateľom,“ dodáva Andrea Rimová.

Na Vianoce chystá pre svojich čitateľov darček v podobe štvrtej knihy.

„Píšem o ženách, ktoré niečo robia, snažia sa nájsť seba. Píšem knihy z reálneho prostredia. Chcem, aby si moji čitatelia povedali – toto sa mi môže stať zajtra, alebo toto sa stalo mojej susede, čo býva vo vedľajšom vchode,“ dodáva úspešná autorka.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín