Do začiatku júla má mať Slovensko vyčistenú severnú časť schengenskej hranice od náletových drevín. Ministerstvo vnútra dalo nádej pohraničným obciam, ktorých obyvatelia majú s čistením hranice dlhoročné skúsenosti. Napokon uprednostnilo špecializovanú firmu.
ZEMPLÍN. Od septembra 2011, keď vtedajšia premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) nazvala severnú časť schengenskej hranice „džungľou“, sa toho veľa nezmenilo.
Radičová vtedy povedala, že na severnej časti hranice je práce pre množstvo rúk a šancu čistiť 5 metrov široký hraničný pás by mali dostať nezamestnaní.
Ministerstvo vnútra si na nich v tejto súvislosti spomenulo túto jar. Začiatkom júla totiž na Slovensku prebieha ďalšie kolo schengenských hodnotení v oblasti pozemné hranice.
Členmi hodnotiaceho tímu budú zástupcovia členských a asociovaných krajín schengenského priestoru, zástupca sekretariátu Rady EÚ a zástupca Európskej komisie.
Slovensko by im malo ukázať udržiavaný hraničný pás ako voľný pruh štátneho územia bez viacročnej vegetácie a iných prekážok. Momentálne to tak ale nie je.
Zuzana Miškolci z komunikačného odboru kancelárie ministra vnútra potvrdila, že posledné čistenie hraničného pásu bolo v lete 2010 v úsekoch oddelení hraničnej kontroly Ubľa, Podhoroď, Petrovce a v severnom úseku Vyšné Nemecké. Hraničný pás v úsekoch Zboj a Ulič vyčistený nebol.
Pás v spomínaných úsekoch vyčistila súkromná firma a ministerstvo to vyšlo na 76 650 eur.
Zákazka pre firmu, nie pre obce
Podľa Miškolci sa hraničný pás má čistiť každé dva roky, no vlani od toho ministerstvo upustilo práve preto, že schengenské hodnotenie bude až tento rok, v ktorom rezort plánuje niekoľkomesačné rozsiahle čistenie.
Podľa našich informácií sa rezort vnútra ozval starostom obcí z okresov Snina a Sobrance, ktorých katastrálnymi územiami hranica prechádza, až v druhej polovici mája. Ministerstvo totiž chcelo využiť na čistenie hranice nezamestnaných v rámci aktivačných prác.
„Na základe informácií starostov, že predpísané počty hodín stanovené pre aktivačné práce už boli realizované, ministerstvo vnútra pristúpilo k čisteniu hraničného pásu opäť prostredníctvom špecializovanej firmy, vybranej prostredníctvom elektronickej aukcie,“ povedala.
Slovensko - ukrajinská hranica z vrtuľníka
Pozrite si fotogalériu >>
Posledné májové dni ale o tom starostovia ešte nevedeli. Do jedného verili, že sa ešte začiatkom júna stretnú v Sobranciach a dohodnú sa na ďalšom postupe.
„Ponuka ministerstva nás potešila. Je to šanca dať ľuďom privyrobiť si. Návrh ministerstva bol ale problematický,“ povedal starosta obce Zboj Ladislav Ladomirjak (Smer–SD).
Proti aktivačným prácam hovoria logické dôvody
Starosta obce Zboj Ladomiriak, rovnako ako Vasiľ Dinič (Smer–SD), starosta Novej Sedlice aj Ján Holinka (SDKÚ–DS), starosta Uliča zhodne tvrdia, že hranica nevedie po hrebeni, ale náročným a ťažko dostupným terénom.
„Ľudia z aktivačných prác alebo z menších obecných služieb môžu podľa zákona pracovať len štyri hodiny denne. Výstup k hranici trvá niekde aj viac ako dve a pol hodiny. To by sa rovno mohli otočiť, vrátiť sa a nič by neurobili,“ povedal Dinič.
„Neviem si predstaviť, ako by som len tak bez odborných školení poslala do lesa s krovinorezmi a pílami na takúto ťažkú a namáhavú prácu ľudí, ktorí bežne čistia len obec,“ priznala Nadežda Sirková (Smer–SD), starostka obce Ubľa.
„Ide o veľmi ťažkú robotu. Nemyslíme si, že by to bol niekto z nich ochotný robiť za 60 eur,“ zhodli sa Holinka s Ladomirjakom a starostom obce Podhoroď v okrese Sobrance Jaroslavom Mihaľovom (Smer–SD).
„Ani techniku na tento druh práce nemáme, ani peniaze na pohonné hmoty,“dodávajú starostovia.
Obce mali predstavu o účelovej dotácii
„Ešte za socializmu naši ľudia hranice bežne čistili kosami, sekerami a motorovými pílami. Robili to členovia našich rôznych organizácií, z telovýchovných jednôt ako napríklad futbalisti. Narobili sa, ale mohli si privyrobiť,“ povedal Ladomirjak.
„Pre nás nie je problém vyčistiť hranicu ani teraz,“ zhodli sa všetci starostovia.
„Tu nad Zbojom je to robota tak zhruba pre šiestich chlapov. Ak by robili od rána do večera, tak sú hotoví tak za 4 dni,“ povedal Ladomirjak.
„My sme navrhovali, aby ministerstvo dalo každej obci účelovú dotáciu. Chlapov by sme zamestnali na dohodu, z dotácie by sme dokúpili aj nejaké krovinorezy a do 5. júla by bola hranica vyčistená,“ povedali starostovia s tým, že ľudia v obciach by to vnímali aj ako istú kompenzáciu obmedzení, ktoré so sebou život v pohraničí prináša.
„Že zákazku dostane 'špecializovaná' firma? No nakoniec osloví aj tak len chlapov z týchto obcí, napríklad aj bývalých policajtov, ktorí poznajú terén. Už to tu raz totiž bolo,“ povedal nám náš zdroj z regiónu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
