Každoročnou úlohou pracovníkov Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Východné Karpaty je „boj“ s inváznymi, teda nepôvodnými druhmi rastlín. Okrem mapovania ich výskytu majú na starosti aj ich odstraňovanie. Nenápadnú netýkavku malokvetú ručne vytrhávajú v národnej prírodnej rezervácii (NPR) Humenský Sokol.
HUMENNÉ. Botanička Ivana Zubaľová zo Správy zdôrazňuje, že ide síce o zdĺhavý spôsob likvidácie, ale má výsledky.
Musí sa však robiť zodpovedne a v správnom čase. Lokalitu treba navštíviť viackrát a vždy v čase kvitnutia. Pre chladné počasie treba ešte týždeň - dva počkať.
Invázne, teda nepôvodné druhy rastlín sú vážnym ekologickým problémom, ktorý v súčasnosti čoraz viac priťahuje pozornosť širokej aj odbornej verejnosti.
„Dostali sa k nám v dávnych časoch prevažne z Ameriky a Ázie zvyčajne ako okrasné, prípadne medonosné rastliny, ktoré sa z parkov a výsadieb začali rýchlo šíriť do okolia a obsadzovať nové plochy,“ hovorí botanička Zubaľová.
„Správajú sa agresívne. Vzhľadom na to, že majú veľkú rozmnožovaciu schopnosť, svojím šírením ohrozujú a postupne vytláčajú pôvodné rastlinné druhy, čím menia zloženie ekosystémov,“ vysvetľuje.
Niektoré z nich spôsobujú u ľudí aj vážne zdravotné problémy, ako napríklad alergické reakcie na peľ či popáleniny.
Je nenápadná
Pracovníci Správy CHKO Východné Karpaty každoročne nielen mapujú výskyt inváznych druhov rastlín, ale ich aj odstraňujú. Príkladom je nenápadná netýkavka malokvetá.
„Je to jednoročná bylina, ktorá môže dorastať až do výšky 1 m. Byľ je holá, krehká, vodnatá. Kvety sú drobné, bledožltej farby, nenápadné. Plod je tobolka, ktorá po dozretí prudko puká a vystreľuje semená,“ opisuje rastlinu Zubaľová.
Netýkavka sa do Európy dostala v prvej polovici 19. storočia zo severovýchodnej Ázie. Rozšírená je už takmer po celom Slovensku.
Mechanicky, teda ručne vytrhávaním, sa likviduje aj v NPR Humenský Sokol. Pracovníci Správy spolu s dobrovoľníkmi z miestneho ochranárskeho združenia tak robia už od roku 2002.
„Po rokoch odstraňovania môžeme konštatovať, že populácia netýkavky v tomto chránenom území má vďaka tomu klesajúcu početnosť,“ dodáva Zubaľová.
Nebezpečný pre ľudí
K naozaj veľmi nebezpečným inváznym druhom patrí boľševník obrovský. Rastlina spôsobuje pri kontakte najmä kožné poranenia - popáleniny.
Boľševník obrovský sa do Európy dostal ako okrasná rastlina z oblasti západného Kaukazu v 19. storočí. Dorastá až do výšky 200 – 500 cm.
„Je to druh s výraznou vitalitou, rýchlym rastom a tvorbou veľkého množstva semien. Na jednej rastline sa môže vytvoriť až 100 000 semien, ktoré si udržujú klíčivosť 5 až 7 rokov,“ objasňuje Zubaľová.
V rámci územnej pôsobnosti Správy CHKO Východné Karpaty sa našťastie vyskytuje len ojedinele.
„Všetkým nepôvodným druhom treba venovať primeranú pozornosť ešte prv, ako sa začnú pestovať. Je potrebné dobre sa oboznámiť s ich pôvodom, základnými biologickými a ekologickými vlastnosťami, ako aj zabezpečiť, aby z kultúr nemohli uniknúť do voľnej prírody,“ uzatvára botanička.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
