Agentúrny materiál sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.
O prácu príde 316 zamestnancov z obuvníckej fabriky v Snine a jej prevádzke v Bardejove. Spoločnosť Galand, s. r. o., ohlásila hromadné prepúšťanie. Svojimi cenami nedokáže konkurovať zahraničným firmám, kde je ešte lacnejšia cena práce ako u nás.
SNINA/BARDEJOV. V okrese Snina je miera evidovanej nezamestnanosti 21,59 percenta.
Prácu tu nemá 4 316 ľudí. Na úrade práce je nahlásených len 20 voľných pracovných miest v profesiách predavač, administratívny pracovník a pomocný robotník.
Obuvníčky, ktoré kedysi pracovali v JAS Bardejov a v JAS - Exporte v Snine, mali po rôznych zmenách výroby doposiaľ prácu v spoločnosti Galand, s. r. o., v Snine a jej prevádzke v Bardejove.
Situácia sa ale zmenila. Jedna z posledných slovenských obuvníckych fabrík je na kolenách.
Riaditeľka humenského úradu práce Gabriela Karšková informovala, že 29. apríla dostali informáciu o začatí hromadného prepúšťania vo firme podnikajúcej v obuvníckom priemysle.
„Ohrozených je 167 zamestnancov v okrese Snina a 149 zamestnancov v okrese Bardejov, najmä v profesiách zvrškár a obuvník. Hromadné prepúšťanie sa dotkne 266 žien. Prebehne v mesiacoch máj až jún 2013,“ povedala.
Dôvodom prepúšťania je nenaplnenie výrobných kapacít, spôsobené poklesom objednávok od zákazníkov.
Pridrahá cena práce
Konateľ spoločnosti Galand Milan Kočan vysvetlil, že vyrábali polotovary - vrchnú časť topánok pre obchodných partnerov z Nemecka, Rakúska a Dánska.
Podnik držal krok s vývojom a dopytom na trhu. Je napríklad jedným troch slovenských podnikov, ktoré majú licenciu na prácu s počasiu odolným materiálom gore-tex.
Obchodní partneri Galandu sa však rozhodli dať si vyrábať zvršky obuvi v Rumunsku, Albánsku, Bosne a Hercegovine.
Kočan uviedol, že ich motívom je nižšia cena práce. „V Rumunsku je minimálna mzda 150 eur. Tam, rovnako ako aj v Bosne, sú teda o polovicu lacnejší,“ povedal.
„Je to nepochopiteľné. Hoci my robíme za minimálnu mzdu, aj tak sme pre nich drahí,“ povedal šéf odborov Ján Juško s tým, že v Snine a Bardejove zarobila šička mesačne 371 eur v hrubom.
Kočan dodal, že aj napriek tomu, že výrazne pomohli v rozbehu výroby jednému rakúskemu podniku, vymenil ich za dodávateľa zvrškov v Bosne, ktorý bol v cene práce o polovicu lacnejší.
Šance sú malé
Kočan potvrdil, že kým v ich prevádzke Bardejove sa im podarilo nájsť náhradnú prácu pre 110 zamestnancov, v Snine je s tým problém. Momentálne tam má ešte šancu sedieť za strojmi 70 zamestnancov, prevažne žien. Na dohodu dokončia staré objednávky.
Ženy v oboch prevádzkach nepochádzajú len z miest, ale aj obcí Bardejovského a Sninského okresu.
„Väčšina žien robí v podniku od vyučenia. Vekový priemer je nad 50 rokov. Mnohé ženy majú pred dôchodkom,“ povedal Juško.
„Pracujem tu vyše 20 rokov. Neviem, čo bude, lebo naokolo robota nie je. Do zahraničia ísť nemôžem, pretože mám malé deti,“ povedala nám šička Jana.
„Robím tu 13 rokov. Situácia v zamestnanosti v Snine a okolí je kritická, práve preto odišiel môj manžel pracovať do zahraničia. Ak prídem o prácu, do zahraničia ísť pracovať nemôžem, lebo mám malé deti,“ povedala šička Mária.
„Kto zoberie do roboty 56–ročného chlapa, ktorý vie robiť len obuvníčinu? Dnes, keď máte 50 rokov, tak bohužiaľ...“ povedal Michal Sura.
Na vyplatenie odstupného nemajú
„Je nám to ľúto. Lebo keď tu človek stratí prácu, je to hotová katastrofa,“ povedal Juško.
Kočan uviedol, že zamestnancom vyplatia poslednú mzdu, ich nároky vyplývajúce z pracovných zmlúv a Zákonníka práce splnia, no na odstupné podnik nemá.
„Preto sme hromadné prepúšťanie oznámili Sociálnej poisťovni. Zamestnanci ju požiadajú o vyplatenie odstupného z garančného fondu,“ povedal Kočan.
Na možnosti pomoci pre tento podnik sme sa opýtali aj ministerstva hospodárstva. Do našej redakčnej uzávierky sme ale odpoveď nedostali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
