Nariaďuje to zákon. Humenskí chovatelia sa však s označením svojich štvornohých miláčikov veľmi neponáhľajú. Túto povinnosť si podľa odhadu veterinárneho lekára splnila sotva štvrtina.
HUMENNÉ. Veterinárny lekár Miroslav Kakuta z Humenného je presvedčený o tom, že stopercentné začipovanie zvierat sa dosiahnuť nepodarí.
„V našej republike sme nedokázali zaočkovať všetky psy proti besnote. Ako ich dokážeme začipovať? A čo mačky?“ pýta sa. Údaje z centrálnej tlače uvádzajú, že na Slovensku žije 400 – 500 000 psov a milión mačiek.
Keď sa zviera stratí
Nezameniteľné označenie psa a mačky do osem týždňov ich veku v praxi znamená, že veterinárny lekár, ktorý má poverenie Štátnej veterinárnej správy, vpraví zvieraťu pod kožu čip.
„Umiestňuje sa na ľavú stranu krku. Kód je jedinečný a nezameniteľný. Musíme ho spolu s množstvom ďalších údajov zadať do centrálneho registra,“ hovorí.
Praktický úžitok z čipovania má majiteľ v prípade, že sa jeho štvornohý miláčik stratí.
„Keď sa psík stratí a nájde sa poctivec, ktorý si dá prečítať čip a vyhľadá majiteľa, vtedy to má zmysel,“ hovorí doktor Kakuta.
Čítačku musia mať k dispozícii veterinárni lekári. „Predpoklad je, že ju budú mať aj mestskí policajti. Na trhu sú tiež také čítačky, ktoré prečítajú kód aj zo vzdialenosti piatich – desiatich metrov,“ dodáva.
Snahu získať čítačku i prístup do centrálneho registra začipovaných zvierat potvrdil aj náčelník Mestskej polície v Humennom Marián Zub. „Budeme tak nápomocní majiteľom stratených a zatúlaných zvierat,“ povedal.
Asi 20 percent
Chovateľov psov a mačiek v Humennom možno podľa slov Miroslava Kakutu rozdeliť do štyroch skupín.
„Jedni o povinnom čipovaní vôbec nevedia, iní sa oň aktívne zaujímajú, niektorí to už absolvovali a mnohí o to neprejavujú žiadny záujem. Doposiaľ som začipoval odhadom asi 20 percent zvierat,“ hovorí.
Čipovanie je pre zviera bezbolestné a čipy sú sterilné. „V medicíne nikdy jedna a jedna nemusia byť dve. Komplikácie nie sú vylúčené. Čipujem však už šesť rokov a nikdy som žiadne nezaznamenal,“ tvrdí Kakuta.
Chovateľ si môže veterinárneho lekára vybrať sám, podľa toho, komu dôveruje.
Poplatok za čipovanie nie je jednotný. Stanovuje si ho veterinárny lekár. V Humennom sa pohybuje okolo 10 eur.
„V Michalovciach vraj pýtajú 12, v Prešove 15, v Bratislave od 10 do 30 eur. Musíme čip kúpiť, aplikovať ho a všetky potrebné údaje zadať do centrálneho registra. Je s tým spojené množstvo administratívnej práce,“ dodáva Kakuta.
V evidencii je tisíc psov
Humenská radnica k 31. 12. 2012 eviduje 1 026 daňovníkov a 1 080 psov. Daň za psa bola v minulom roku uhradená na 99,13 %, mesto z nej získalo 19 267 eur.
Za psíka chovaného v byte musí jeho majiteľ zaplatiť do konca mája po novom 34 eur, za „strážcu“ rodinného domu 7,7 eura.
red.
Názory
Čo na čipovanie hovoria Humenčania?
„Neviem o tom. Nepočula som, že psy treba čipovať,“ hovorí 22-ročná Zuzana, ktorá spolu s rodičmi chová vlčiaka, čivavu a jazvečíka. „Budeme sa musieť poponáhľať a do septembra ich po jednom priviesť k veterinárovi. Keď je to potrebné, cena nehrá rolu,“ dodáva.
„Počul som o tom. Určite je v tom pozitívne to, že by sa zatúlané psíky dali ľahko vyhľadať. Ale vidím v tom aj negatíva. Skôr je to reštriktívne voči tým, ktorí sa psíkom venujú. Musia robiť veci, ktoré niekto vymyslel,“ myslí si 41-ročný Martin, majiteľ jorkširáka Spikyho. „Pre mňa ako zodpovedného chovateľa je to obťažujúce. Keď sa niečo nariaďuje povinne a celoplošne, vidím v tom zásah do slobôd človeka a jeho obmedzovanie,“ dodáva.
jo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
