Pred sto rokmi trápili našich predkov vrtochy počasia.
HUMENNÉ. O vyčíňaní prírodných živlov sa dozvedáme z miestnych novín Felvidéki Hírlap (Hornozemské zvesti), Homonna és vidéke (Humenné a vidiek) a Ročenky Spojenej protestantskej dcérocirkvi v Humennom.
Tradícia ročenky Spojenej protestantskej dcérocirkvi v Humennom sa datuje od roku 1896, keď do mesta prišiel farár Ladislav Réz, ktorý bol zakladateľom a prvým šéfredaktorom týždenníka Homonna és vidéke (Humenné a vidiek).
Neskôr boli založené aj ďalšie noviny Felvidéki Hírlap (Hornozemské zvesti). Vlastnili ich miestni advokáti. Mali širší záber a prinášali správy nielen z Humenného a okolia, ale z celého horného Zemplína.
„V ročenke z roku 1913, keď v Humennom pôsobil kalvínsky kňaz Sándor Böszörményi, sa zmieňuje o lete v roku 1912. Cituje z novín Felvidéki Hírlap, že na celom území vtedajšieho Uhorska boli veľké búrky, krupobitie a záplavy, ktoré zničili takmer celú úrodu obilia, ovocia, zemiakov a iných plodín,“ hovorí Valéria Csontosová, ktorá spolu s manželom spracovala Kroniku reformovanej cirkvi v Humennom od roku 1880 až po dnešok a mnohé novinové články preložila z maďarčiny.
„Prírodné katastrofy neobišli ani Humenné a okolie, keď veľká voda odniesla celú úrodu v povodí Laborca, Udavy a Cirochy. Poškodené boli cesty i železný most cez Laborec, postavený v roku 1900. Poškodenie mosta ale nebolo veľké. Kvalitná stavba odolala veľkým záplavám. Poškodená bola len časť betónových pilierov od naplavených kmeňov stromov. Premávka na ňom nebola obmedzená,“ hovorí pani Csontosová,
Situácia bola taká vážna, že následkami povodní sa zaoberala aj vtedajšia vláda.
„Musela vyplácať ľuďom podpory, aby nehladovali. Zničená úroda v roku 1912 znamenala, že v nasledujúcom roku nebolo osiva a sadiva, preto vláda musela prijať opatrenia, aby sa nová úroda mohla založiť. Pomoc bola naturálna i finančná. Pomáhala aj rodina Andrássyovcov, ktorá bola nápomocná pri všetkých živelných pohromách a katastrofách,“ dodáva.
Boli aj obete
Z novín Felvidéki Hírlap (Hornozemské zvesti) z 19. januára 1913 sa dozvedáme, že 6. augusta 1912 sa u nás prehnala veľká víchrica, ktorá si na vidieku vyžiadala viacero ľudských obetí.
„Touto nešťastnou udalosťou sa leto skončilo. Nastali sivé, pochmúrne dni, ktoré sprevádzal vytrvalý dážď. Na oblohe viseli ťažké mraky, ktoré chrlili na zasiate obilniny množstvo vody, slnko vôbec nesvietilo a všetko zaliala voda. Stále pršalo. Dažde spôsobili obrovské škody nielen na našom vidieku, ale v celom Uhorsku. Na mnohých miestach boli obrovské povodne. Pri behoch, kde sa vyliala voda, celá úroda zhnila a nebolo čo žať,“ takto opisujú noviny udalosti spred sto rokov.
Daždivé leto a jeseň vystriedala zima bez snehu a mrazu. „Pozitívne je iba to, že zdravotný stav obyvateľstva je uspokojivý. V Humennom sa ojedinele vyskytol šarlach, ale ochorenie malo našťastie priaznivý priebeh. Úrady už v zárodku prijali potrebné opatrenia, aby sa choroby nešírili. Iné infekčné choroby a epidémie sa nevyskytli,“ číta pani Csontosová z novín.
Daždivé bolo aj leto 1913
Prírodné živly dali o sebe vedieť aj v lete 1913. Siedmeho septembra 1913 je v novinách Felvidéke Hírlap správa, že znova bola veľká prietrž mračien.
„Počas leta nás obťažovalo veľa víchric a povodní. Škody, ktoré spôsobili, boli obrovské. Ľudia sa snažili zachrániť, čo sa dalo, ale zbytočne. Znova prišla obrovská prietrž mračien, ktorá všetkých prekvapila. V stredu na poludnie sa v údolí Laborca náhle zamračilo a z oblakov sa celú hodinu valil silný dážď,“ informuje pani Csontosová.
Lejak postihol najviac Medzilaborce a okolie.
„Ulice Medzilaboriec sa dali prirovnať k rieke. Voda sa dostala do mnohých domov. Brala z dvorov všetko, čo jej stálo v ceste. V sklade dreva, pripraveného na expedíciu, vody Laborca dali do pohybu veľké kmene stromov. Zastavila ich až budova železničnej stanice. V Zbudskej Belej bolo na ulici meter vody. Voda sa dostala do všetkých domov a budov. Dvere jednej stodoly sa pod náporom vody otvorili a voda vyplavila odtiaľ celý voz naložený senom a odniesla ho ďaleko. Voda napáchala veľa škody aj v Radvani nad Laborcom. Šťastím bolo, že prietrž mračien prišla na poludnie, keď bol dobytok na paši. Keby to bolo v inom čase, škody by na ustajnenom dobytku boli oveľa väčšie,“ dozvedáme sa z dobových novín.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
