Osud mnohých sôch v Humennom je neradostný. O niektoré sa postarala doba, o iné vandali. Odborníci však nič nepovažujú za stratené. Stačí záujem a konkrétna požiadavka.
HUMENNÉ. Humenskí rotariáni sa chystajú hľadať pomocou georadaru torzo sochy Milana Rastislava Štefánika. Z pôvodnej sochy, ktorá zdobila hlavné námestie, sa zachovala len hlava
Vraj je zakopaná v parku
„Oslovili sme pamätníkov. Jeden pán tvrdí, že pozná miesto, kde sochu zakopali. Určil predpokladané územie v parku za domom kultúry,“ hovorí Peter Mihaľko.
Nedeštrukčné hľadanie sochy sa má uskutočniť pomocou georadaru.
„Prístroj vie 3D metódou presne označiť miesto, kde sa hľadaný predmet nachádza. Vyčlenili sme priestor s rozlohou jedného áru. Náš zdroj bol pri tom, keď sochu buldozérom strhli a zakopali v parku. Túto verziu nám potvrdili ďalší dvaja ľudia, vrátane vodiča ťažkého stroja,“ spresňuje Mihaľko.
Nadšenci sú odhodlaní sochu hľadať a nájsť. Potrebné povolenia od mesta a Krajského pamiatkového úradu v Prešove už majú vo vrecku.
Finančné prostriedky na georadar plánujú získať v dobročinnej aukcii výtvarných umeleckých diel 7. júna. „Ak sochu nájdeme, uvidíme, v akej bude kondícii. Radi by sme ju však videli tam, kde kedysi stála,“ dodáva Mihaľko.
Starček bez tváre
Starček a starenka zo súsošia od akademického sochára Teodora Baníka sedeli na priedomí pred skanzenom dve desaťročia.
V máji roku 2011 vandali odbili starčekovi kus tváre, na jeseň dielo skazy dokončili. Odvtedy súsošie stojí na svojom mieste zabalené do fólie, aby bolo chránené pred ľudskou rukou.
Podľa slov riaditeľa Vihorlatského múzea Vasila Fediča by v tomto týždni malo byť jasné, kedy a za koľko poškodenú sochu opravia.
„Chceli by sme to stihnúť do dňa múzeí,“ hovorí. Reštaurátorské práce sú podľa jeho slov finančne náročné a pohybujú sa rádovo v tisíckach eur.
„Tieto práce môžu robiť len osoby zapísané v zozname reštaurátorov. Je ich málo a sú vyťažené,“ dodáva.
Recitátorka „dorecitovala“
Recitátorka, dievča s knihou v ruke, od známeho košického sochára Vojtecha Lőfflera, vítala gymnazistov a žiakov Základnej školy Pugačevova v parčíku pred budovou vyše tridsať rokov.
Pred dvanástimi rokmi sa na nej vyvŕšili vandali. Zhodili ju z podstavca a socha sa rozpadla na tri časti.
Hoci vtedajšie vedenie školy sľúbilo pozháňať chýbajúce finančné prostriedky a sochu zreštaurovať, nestalo sa tak. Dnes sa z nej v pivničných priestoroch školy nachádza len torzo: nohy so sukňou. Horná časť chýba úplne.
Všetko sa dá zachrániť
Hoci je osud mnohých humenských sôch viac ako neradostný, odborník to až tak tragicky nevidí.
„Všetko sa dá zachrániť. Existujú rôzne riešenia na rekonštrukciu a oživenie sôch. Viem si predstaviť koncept, že sa ročne ošetria dve, tri sochy, podľa finančných možností zadávateľa. Musí byť, samozrejme, záujem a požiadavka,“ hovorí akademický sochár a vysokoškolský pedagóg Jaroslav Drotár z Humenného.
Rovnako je podľa neho potrebné riešiť aj prostredie okolo sôch, kde je často živelná výsadba skôr na škodu, ako na osoh.
Mesto dalo nedávno pri rekonštrukcii detskej polikliniky sanovať sochu robotníka s pílou na priečelí. Práve Jaroslav Drotár sa postaral o jej chemické očistenie a konzerváciu.
Či má mesto v pláne postarať sa aj o iné sochy, sme sa nedozvedeli. Odpovedí na naše otázky sme sa z tlačového referátu od minulého pondelka nedočkali. Pracovníčka úradu v piatok argumentovala tým, že majú na práci dôležitejšie veci.
Tu stála Recitátorka. Škola podstavec upravila kvetmi.
Foto: jo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
