Obavy aktivistov, ktorí rozbehli petíciu za zachovanie zelene a fontány, pokladá za neopodstatnené a ich aktivity označuje za predvolebnú kampaň. Aktivisti zo združenia Flek sú presvedčení o tom, že keby nezačali o parku verejne hovoriť, žiadna diskusia by dnes nebola.

HUMENNÉ. Diskutovať vyzvala občanov primátorka mesta Jana Vaľová (Smer) na štvrtkovej tlačovej besede.

Primátorka je presvedčená o tom, že projekt revitalizácie parku pri Karpatii bol časovo „dostatočne odkomunikovaný“.

Podľa jej slov bol prezentovaný v minuloročnom marcovom vydaní Humenských novín, obrázky viseli na informačnej tabuli pri úrade i na iných komunikačných tabuliach, na webovej stránke mesta a sociálnej sieti. Súťažilo sa o názov parku.

„Nič sme neskrývali, nič sme nezatajovali, všetko sme občanom povedali,“ uviedla.

Občania podľa nej mali možnosť ku všetkému sa vyjadriť. Pri hlasovaní o prioritách v investičných akciách prvé dve miesta obsadili práve oprava podchodu na Sídlisku I a revitalizácia parku. „Nedostali sme žiadne pripomienky k tomu, ako vyzerá projektová dokumentácia,“ povedala.

Aktivistka Zora Varcholová, členka Občianskeho združenia Flek, ktoré rozbehlo petíciu, však možnosť vyjadriť sa k projektu parku popiera.

„Súťažilo sa o názov parku. Nikde nebola výzva, že občania môžu projekt pripomienkovať. Nekonalo sa nijaké verejné zhromaždenie ani diskusia,“ hovorí.

Park, ktorý má dostať novú podobu. Foto: TASR/Tomáš Doboš.

Čo v parku ubudne a čo pribudne

Najväčšie obavy majú aktivisti o zeleň a stromy v parku.

Podľa slov vedúcej odboru životného prostredia na mestskom úrade Moniky Pastorákovej bolo v predchádzajúcom období v parku vyrúbaných päť stromov. Dreviny boli poškodené, polosuché, druhovo nezapadajúce do štruktúry parku, napadnuté drevokaznou hubou a hnilobou.

„V parku sa nachádza ešte niekoľko drevín, ktoré sú poškodené mechanicky, alebo drevokaznou hubou,“ povedala na tlačovej besede.

V parku odstránia ešte jeden strom, ktorý je v zlom stave. „Zreže sa 0,5 metra nad zemou a na vŕbe bielej sa odstráni jedna tretina hmoty konárov. Odstránia sa tiež štyri kríky,“ uviedla primátorka Vaľová.

V parku pribudne protihluková výsadba 11 stromov do výšky dvoch metrov, 624 kríkov, 421 kvetov a 140 metrov živého plotu.

„Odmietam rétoriku tých, ktorí tvrdia, že im ide o to, aby sa tam viac vysadilo. Im ide o politickú kampaň. Ideme robiť obrovskú výsadbu v parku,“ dodala.

„Nechceme vybetónovať park. Ubudne 6 percent plochy. Vybetónovaná plocha teraz tvorí 25 percent, potom to bude 29,5 %, teda 2 020 metrov štvorcových. Bude to tak preto, aby sa vyrovnali chodníky. Stojím si za tým, že nepribudne ani jeden meter štvorcový súvislej betónovej plochy,“ povedala Vaľová.

V parku bude 33 stožiarov s osvetlením, 45 lavičiek, 26 smetných košov a kamerový systém. Vznikne 35 nových parkovacích miest pozdĺž ulice, pribudne detské ihrisko na ploche 190 metrov štvorcových.

Obavy aktivistov o zeleň sú podľa Varcholovej opodstatnené. „Informácie o počte stromov, ktoré sa vyrúbali a majú vyrúbať sa rôznili. Raz ich bolo päť, pätnásť, inokedy dva či tri. Stromy v parku majú dôležitú protihlukovú, protiprašnú funkciu a 'dýchajú'. Keby informácie o výrube nepresiakli do médií, nikto by sa oň nezaujímal,“ myslí si Varcholová.

Stará či nová?

Petičiari zbierajú podpisy aj za zachovanie terajšej fontány. Alternatíva plochy zo zámkovej dlažby s erbom v strede sa im nepozdáva.

„Fontána je v dezolátnom stave. Má popraskané oporné a obvodové múry. Nová fontána bude o pätinu menšia, úspornejšia a krajšia,“ deklaruje primátorka Vaľová.

K súčasnej fontáne mesto nemá projektovú dokumentáciu a podľa slov primátorky by bol náklad na jej opravu dvojnásobný, ako na výstavbu novej a celý projekt by sa tak predražil. Náklady naň sú 779 000 eur.

Primátorka je presvedčená o tom, že verejné obstarávanie finančné prostriedky ušetrí. „Obstarávanie je reálne a skutočné vyčíslenie danej akcie. Len pri obstarávaní vieme, aká bude finančná čiastka danej akcie pri realizácii,“ povedala.

Varcholová pokladá informácie o fontáne za „zavádzajúce polopravdy“.

„Nehovorí a o tom, že búracie práce starej fontány budú stáť približne 40 000 eur a výstavba novej ďalších 60 000. Čo je na tom ekonomické? Prečo na starej fontáne nemôže byť napríklad mozaika, brečtan, nemusia z nej denne striekať hektolitre vody. Má protihlukovú a protiprašnú funkciu a sme za jej zachovanie. Mnohé otázky sú stále nezodpovedané, mnohé sa podsúva ako hotová vec bez toho, aby sme mali k dispozícii relevantné informácie,“ hovorí.

Fontána, ktorá je predmetom sporu. Foto: Jana Otriová

Aj pre hendikepovaných

Samospráva prijíma výhradu petičiarov k tomu, že podchod pri parku nie je riešený bezbariérovo.

„Toto chceme určite riešiť. Možno by sme to mohli vyriešiť mimo projektu elektronickou rampou, na čo by sme možno mohli požiadať finančné prostriedky od štátu cez nejaký projekt,“ uviedla primátorka Vaľová na tlačovke.

Podchod prevzalo bývalé vedenie mesta od firmy Chemes. Primátorka ho označila za „danajský dar.“ Povedala, že je v „alarmujúcom stave“ a ľudia sa boja cezeň chodiť.

Pravdepodobne sa pre jeho havarijný stav začne s jeho opravou už v tomto roku.

Pochod pri parku majú upraviť aj pre hendikepovaných. Foto: TASR/Tomáš Doboš

Občania môžu prísť dnes diskutovať

„Sme ochotní komunikovať ďalej, vôbec s tým nemáme problém. Prinesieme fakty, nie vymyslené veci,“ uviedla Vaľová na tlačovke.

Vyzvala občanov, aby prišli v utorok 23. apríla konzultovať na úrad od 10.00 do 12.00 a od 16.30 do 17.30.

„Už sme rok diskutovali, budeme ešte rok. Tí, ktorí chcú, aby bol park upravený, musia byť trpezliví. Všetko sa zhodnotí a občan rozhodne,“ dodala Vaľová.

Petičiarov nazvala „samozvanými aktivistami“ a ich aktivity označila za predvolebnú kampaň.

„Sme radi, že sa nám podarilo vyvolať verejnú diskusiu o obnove parku. Na radnicu sme odniesli list, v ktorom vedenie mesta informujeme o tom, že prijímame jeho výzvu a predložíme vlastné návrhy a riešenia.

Nepracujeme na žiadnu politickú objednávku, jednoducho nám záleží na tom, ako mesto vyzerá a kam idú naše peniaze. Nie sme proti občanom, pokroku a zmenám, len musia byť riešené koncepčne a rozumne. Kladieme otázky aj za mnohých iných občanov mesta, nie za  'kohosi',“ uzavrela Varcholová.

Petícia je medzi obyvateľmi mesta do konca apríla. Zatiaľ sa s ňou stotožnilo podpisom asi 900 občanov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín