Národný park Poloniny je v mnohom jedinečný. Je najtmavším miestom Slovenska, kde je nočná obloha zachovaná vo svojej prírodnej podobe. Park Tmavej oblohy Poloniny, ktorý sa snaží zaviesť do procesu osvetlenia rozum a logiku a v tomto úžasnom priestore zachovať prirodzenú tmu, vznikol pred necelými tromi rokmi. V marci tohto roku sa k nemu na poľskej strane hranice pridal Park gwiazdnego neba Bieszczady s trikrát väčšou rozlohou.

HUMENNÉ. Pri podpise Memoranda o vzniku Parku hviezdneho neba boli aj zástupcovia Vihorlatskej hvezdárne v Humennom.

Podobných miest ako naše Poloniny, kde možno pozorovať v tme hviezdnu oblohu, je v civilizovanom svete už veľmi málo. Má to na svedomí fenomén zvaný svetelné znečistenie.

Odborníci ho označujú za „siedmu“ ranu civilizácie. Rátajú ho medzi negatívne javy, ako je znečistenie ovzdušia, vody, kontaminácia pôdy, hluk, žiarenie a odpad.

„Svetelné znečistenie je svetlo rozptýlené v ovzduší. Je to svetlo vyrobené človekom, umelo pridávané do nočnej krajiny. Svetlo, ktoré nesvieti tam, kam potrebujeme - teda na cestu, ale do oblakov, na hviezdy, do lesa a do okien ľudí, ktorí si potrebujú oddýchnuť. Pokiaľ by lampy svietili iba dolu na cestu, zhora by sme ich nemali vôbec vidieť,“ vysvetľuje riaditeľ Vihorlatskej hvezdárne v Humennom Igor Kudzej.

Škodí zvieratám i ľuďom

Problematika rušivého svetla zasahuje do mnohých oblastí nášho života, a to veľakrát bez toho, aby sme si to uvedomovali.

„Nedostatok tmy v noci narúša život mnohých organizmov v prírode. Sú jednoducho prispôsobené na život potme. Odvtedy, ako sa svet stal  'žiarivejším' a jasnejším, život mnohých zvieracích druhov sa dramaticky zmenil. Svetelné zdroje inštalované človekom každoročne zavinia smrť miliónov z nich,“ vysvetľuje Kudzej.

Nevhodné nočné osvetľovanie rozvracia nočné ekosystémy a mätie sťahovavé vtáky. Dve tretiny z nich tiahnu v noci.

Z diaľky nápadné lampy so zastaranými ortuťovými výbojkami a netesné kryty svietidiel sú smrteľnými pascami pre hmyz vrátane ohrozených druhov. Rastliny sú na striedanie dňa a noci ešte citlivejšie ako vtáci.

„Štatistiky z roku 2000 uvádzajú, že za jednu noc v Toronte našli pri 34 osvetlených budovách v meste uhynutých 582 vtákov 37 druhov,“ zdôrazňuje Kudzej.

Svetelné znečistenie negatívne vplýva aj na človeka. „Je rušením nočného pokoja, tmy potrebnej na pokojný a zdravý spánok. Nové svetlo umožnilo človeku zotrieť rozdiel medzi dňom a nocou, predĺžiť pracovný deň alebo tráviť nočné hodiny pred televízorom. Výsledkom je narušenie zavedených biologických rytmov, stres, nespavosť a psychické problémy,“ vysvetľuje Kudzej.

Zbytočne vyhodené peniaze

Svetelné znečistenie je dôsledkom nehospodárneho nakladania so svetlom.

„Uvádza sa, že v USA ide na svietenie do vzduchu, resp. do smerov, kde to prekáža ľuďom a prírode, ročne jedna miliarda dolárov. Vedci odhadujú, že 2/3 obyvateľov našej planéty dnes žije v miestach zasiahnutých svetelným znečistením. V Európskej únii a v Spojených štátoch je to až 99 % obyvateľov,“ dopĺňa riaditeľ Kudzej.

Plytvanie elektrickou energiou podľa jeho slov znamená znečisťovanie ovzdušia emisiami skleníkových plynov, čo vplýva na globálne otepľovanie Zeme.

Na základe družicových snímok nočnej planéty bol vypracovaný celosvetový atlas svetelného znečistenia a zároveň prognóza jeho rastu do budúcnosti.

„Vedecká štúdia ukazuje, že ak sa bude jas naďalej zvyšovať, za 30 rokov už nebude vidno Mliečnu cestu ani na Slovensku! Noc, tak ako ju poznáme dnes, bude iba našou spomienkou a o hviezdach budeme našim deťom rozprávať iba v rozprávkach,“ varuje Igor Kudzej.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín