Tento rok jar akosi nie a nie prísť. Z chladného, daždivého a zamračeného počasia sú unavení ľudia, zvieratá i príroda. Tá má však podľa odborníkov veľkú regeneračnú schopnosť. Meteorológovia hlásia na tento týždeň už zlepšenie počasia.
HUMENNÉ. Hoci nádielka snehu a víchrice postihli náš región len okrajovo, dlhodobo chladné počasie už všetkým poriadne lezie na nervy.
„Meškáme tri týždne. Termín sejby obilia, napríklad jačmeňa, je za horizontom. Už sme ho prešvihli a teraz sa siať nedá. Na kukuricu na siláž a na zrno je ešte čas,“ hovorí agronóm Ján Maturkanič z Agrokomplexu v Humennom.
Aby mohli vyjsť poľnohospodári do polí, potrebujú dlhodobé oteplenie. Dva-tri slnečné dni ich z biedy nevytrhnú.
„Jeden deň svieti slnko, potom tri dni prší. Pri takomto ráze počasia sa nedá robiť nič. Polia sú zamokrené. Na dvadsaťhektárovej ploche je 50 až 60 percent mokrých, doslova jazerá sú na poliach,“ ťažká si Maturkanič. Práce sa podľa neho rozbehnú až tento týždeň. „Ak sa počasie umúdri,“ dodáva.
Oneskorenie prác podľa agronóma celkom iste bude znamenať slabšiu úrodu.
„Momentálny stav je zlý. Ostatné roky sme čoraz častejšie svedkami toho, že po zime prichádza hneď prudké oteplenie. Akoby sa jari do polí nechcelo,“ uzatvára.
Možno všetko dobehnú
Hlavu v smútku majú z počasia aj záhradkári. „Zatiaľ je to mizéria,“ hovorí dlhoročná organizátorka a podporovateľka záhradkárčenia Oľga Michančová z Topoľovky.
Kým po iné roky o takomto čase už mali záhradkári v zemi jarný cesnak, cibuľku, skorú mrkvu, petržlen či mak, teraz sa do záhrad pre mokrotu nedá ani vstúpiť a mnohé parcely sú vhodné tak akurát na pestovanie ryže.
„Orezali sme vinič, ale stromy nie, lebo sa nedalo. Ani zemiaky nemáme ešte posadené. Pamätám si ale, že sme už sadili zemiaky aj po pätnástom apríli, a boli dobré,“ dodáva Michančová.
Situáciu nevidí dramaticky. „Možno sa bude dať všetko dohnať. Jar je iná ako jeseň. Stačí, keď zasvieti slnko, pofúka vetrík a zem obschne. Veľa vlhkosti by bolo na škodu, šírila by sa pleseň,“ uzatvára.
Žaby sa pohli z lesa, bociany idú „na rezervu“
Oneskorený a spomalený príchod jari sťažuje život aj zvieratám.
„Ešte stále máme na dvore kŕmidlo. Prilietajú k nemu stehlíky, čížiky, sýkorky i vrabce. Inokedy už v marci končíme so zimným prikrmovaním vtáctva, v tomto roku máme stravníkov viac ako dosť,“ hovorí environmentalistka Anna Macková zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty so sídlom v Medzilaborciach.
Hlásenia o návrate prvých bocianov z teplých krajín do nášho regiónu ochranári evidujú z 21. marca.
„Bociany majú problém nájsť si obživu, lebo niet žiab. Idú na rezervu a vstrebávajú zásoby. Vydržia, ale je najvyšší čas, aby sa oteplilo,“ vysvetľuje Macková.
Fólie, ktoré majú v Brestove ochrániť žaby pred kolesami áut počas jarného putovania do rybníka za potomstvom, naťahali ochranári 28. marca.
„Aj keď sa kvôli počasiu migrácia žiab posunula v porovnaní s rokom 2011 o dva týždne a s rokom 2012 o týždeň neskôr, nič tragické vo vývoji obojživelníkov sa neudialo,“ hovorí Macková.
Teploty od 5 do 12 stupňov a daždivé počasie na sklonku týždňa signalizovali, že migrácia obojživelníkov sa blíži.
„Vo štvrtok sme nazbierali 260 ropúch. Hlavný ťah sa tak presunul na víkend a začiatok týždňa,“ dodáva.
Pomôcť ropuchám a skokanom prekonať jarné žabie putovanie z lesa do vody sa snažili školáci z troch základných škôl z Humenného, Medzilaboriec a Koškoviec. Na žabích taxikárov sa zahrala päťdesiatka detí.
Predpokladá sa, že cez cestu prenesú okolo 14-tisíc žiab.
Nízke teploty majú na svedomí dvojtýždňový posun u rastlín.
„Kým pred rokom o takomto čase bol už podbeľ zakvitnutý, teraz len vyráža do zeme. Tak je to i s cesnakom medvedím, ktorý je výborný do šalátov,“ dopĺňa environmentalistka Macková a optimisticky dodáva, že príroda má obrovskú regeneračnú schopnosť.
Unavený a bez nálady
Daždivé počasie a zvýšený pocit chladu sa podpisuje pod depresívne stavy u ľudí.
„Takéto počasie spôsobuje, že v hypofýze sa menej vylučujú látky, ktoré ovplyvňujú spánkový režim. S tým sú spojené poruchy nálad,“ zdôrazňuje psychiatrička Amália Balážiová.
Človek sa cíti unavený, bez nálady, musí sa do všetkého siliť, je podráždený. Vo väčšej miere pociťuje bolesti hlavy, kĺbov, hlásia sa staré rany.
„Depresia vplýva na to, že človek sa začína viac izolovať, nechce sa mu ísť do spoločnosti, stráni sa ľudí a sťahuje sa do svojej ulity. Vtedy sa začne alebo prejedať, alebo naopak sa uňho prejavuje nechutenstvo,“ upozorňuje lekárka.
Zdôrazňuje, že depresia je choroba a na rozdiel od denných depresií, ktoré zvyčajne spontánne pominú, je hlbšia, ťažšia a vyžaduje si odbornú pomoc.
„Depresia je vysoko rizikovou diagnózou a v budúcnosti bude negatívne ovplyvňovať práceneschopnosť. Náchylnejšie na ňu sú ženy, platí pomer 2 ženy k 1 mužovi,“ hovorí lekárka Balážiová.
Nedostatok slnečných lúčov vplýva na rast depresívnych stavov. „Štatistiky hovoria o 7 až 10–percentom náraste,“ dopĺňa.
Pohyb, zelená zelenina a banány
Najlepšími zabijakmi depresívnych stavov sú podľa odborníčky na ľudskú dušu pohyb, čerstvý vzduch a vhodná strava.
„Pri pohybe sa uvoľňujú endorfíny. Rozjasňujú náladu a myseľ,“ hovorí.
Odporúča viac vetrať, chodiť na čerstvý vzduch a prechádzky, jesť ľahšie jedlá. V jedálničku nesmú chýbať ryby, zelenina a ovocie. Ideálna je „zelená“ zelenina a banány. Vhodné je i pitie ľubovníkového čaju.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
