Vojensko-historický publicista, Humenčan Matúš Korba, zozbieral dokumenty týkajúce sa ruského generála Nikolaja Nikolajeviča Mirbacha. Hoci sa z nich dozvedel okolnosti jeho smrti počas Veľkonočnej bitky v Karpatoch, nedá sa z nich dokázať, kde je pochovaný. Kým doteraz sa tradovalo, že leží na vojnovom cintoríne v Uliči, podarilo sa nájsť len dokumenty o tom, že generála pochovali v obci Zboj.

ZBOJ/ULIČ. Po skončení I. svetovej vojny obyvatelia obce Ulič vídavali na miestnom vojnovom cintoríne cudzincov, ktorí prichádzali k jednému z hrobov.

Tradovalo sa, že to boli ruskí emigranti, ktorí sa sem prichádzali pokloniť pamiatke ruského generála Nikolaja Nikolajeviča Mirbacha.

O údajný hrob generála Mirbacha sme sa pred časom zaujímali aj my. Oslovili sme pána Popoviča z obce Ulič.

Potvrdil nám, že jeho otec, ktorý sa o vojnový cintorín staral, hovoril, že v jednom z hrobov leží generál Mirbach. Viac hodnoverných informácií sa nám v tom čase nájsť nepodarilo.

Začiatkom tohto roku vojensko-historický publicista, Humenčan Matúš Korba, publikoval výsledky svojho výskumu v časopise Vojenstvo 1/2013.

Korba v ňom uvádza, že generál Mirbach sa na územie Polonín dostal na jar roku 1915 počas ruskej ofenzívy na karpatskom fronte.

Velil 11. husárskemu Izjumskému pluku, ktorý bol súčasťou 11. jazdeckej divízie.

Pluk bol v zálohe v okolí mestečka Lesko v blízkosti poľského Sanoku, keď 13. apríla 1915 štáb divízie nariadil presun do obce Wetlina severne od obce Nová Sedlica na poľskej strane Karpát.

Šiel skontrolovať svoje pozície

Pluk sa do Wetliny dostal 16. apríla. Štáb a zabezpečovacie útvary zostali vo Wetline. Bojové útvary s tisíckou vojakov sa na ďalší deň presunuli cez hlavný hrebeň Karpát do Novej Sedlice, kde prenocovali.

Ráno 18. apríla sa pluk presunul cez výšiny na súčasnej slovensko-ukrajinskej hranici do prvej línie a zaujal pozície pri obci Stužica východne od Novej Sedlice na území dnešnej Ukrajiny.

Po tom, ako pluk prevzal zverený úsek frontu, sa 21. apríla generál Mirbach v sprievode pobočníka a dvoch príslušníkov štábnej eskadróny vydal na osobnú prehliadku jeho pozícií. Na koňoch prešli do Novej Sedlice a pešo do kopcov pri Stužici, kde prenocovali.

Do Novej Sedlice sa vracali ráno 22. apríla. Dva kilometre pred obcou generál poslal dopredu svojho pobočníka, aby osedlal kone a mohli sa na nich vrátiť do Wetliny.

Z dochovaného hlásenia generálovho pobočníka vyplýva, že do Novej Sedlice prišiel ale Mirbacha a ďalších dvoch vojakov sa tam nedočkal. Okamžite po nich začali pátrať.

V teréne stratil orientáciu

Korba uvádza, že po dvoch dňoch k ruským postaveniam medzi Novou Sedlicou a obcou Zboj prišiel rakúsko-uhorský parlamentár s bielou vlajkou. Rusom odovzdal list od veliteľa 14. pešej divízie generálporučíka Maximiliana Csicsericsa.

Stálo v ňom, že generál Mirbach narazil na rakúsko-uhorskú hliadku z 27. pešej brigády, ktorá bola tvorená vojakmi slovenského pôvodu (71. peší pluk z Trenčína a 72. peší pluk z Prešporku). Hliadka naň spustila paľbu.

Pochopil, do akej situácie sa dostal a pokúsil sa o únik, ale zastrelili ho. Dvoch vojakov, ktorí generála sprevádzali, zajali. Jeden z nich bol ťažko zranený.

Generála pochovali pri kostole v obci Zboj. O tom, čo sa presne stalo, sa Korba dozvedel z archivovanej záverečnej správy Mirbachovho pobočníka Muchortova.

Z nej vyplýva, že generál mal v lesoch odbočiť doprava k Novej Sedlici, no odbočil doľava smerom k Zboju, kde na neho narazila rakúsko- uhorská hliadka.

Svoj omyl pochopil až vo chvíli, keď na neho začali páliť, a chcel sa vrátiť späť. Vojaci Sudnik a Jefimov sa ho pokúsili neúspešne kryť streľbou z revolverov...

Posledné tajomstvo

Korba potvrdil, že existuje povojnový záznam československých žandárov, podľa ktorého sa Mirbachov hrob objavuje pri kostole v Uliči.

V prvej polovici 20. rokov československí žandári registrovali vojnové cintoríny na celom území republiky. Z tohto obdobia pochádzajú aj schémy cintorínov v Zboji a Uliči s presne vyznačenými jednotlivými hrobmi.

„Ak sa z náhrobného kríža dalo ešte prečítať meno tam pochovaného vojaka, tak ho žandári prepísali aj do schémy. Problém však spočíva v tom, že ani v schéme cintorína v Zboji, ani v schéme cintorína v Uliči nebolo meno generála Mirbacha pôvodne uvedené. Objavilo sa až dodatočne, keď ho žandári dopísali k hrobu č. 21, v ktorom na cintoríne v Uliči odpočíval rakúsko-uhorský vojak György Horváth z 18. pešieho pluku Honvédu, ktorý padol 25. apríla 1915. Táto schéma vojnového cintorína v Uliči z 20. rokov je jediným dokumentom, ktorý v protiklade k pôvodným rakúsko-uhorským a ruským dokumentom z roku 1915 uvádza, že generál Mirbach nie je pochovaný v Zboji,“ uviedol Korba.

„Skoro storočie po tejto udalosti tak stojíme pred výzvou, ako na základe protirečivých informačných zdrojov naformulovať hypotézu, ktorá by dokázala s čo najväčšou mierou pravdepodobnosti vysvetliť záhadu dvoch hrobov generála Mirbacha,“ povedal Korba.

Profil

Nikolaj Nikolajevič Mirbach

Narodil sa 16. mája 1868 v šľachtickej rodine pravoslávneho vierovyznania sídliacej v Nižnonovgorodskej gubernii.

V roku 1887 ukončil 2. Kadetský zbor a v roku 1889 absolvoval Nikolajevské jazdecké učilište.

Slúžil v 24. dragúnskom Lubenskom pluku, v 52. dragúnskom Nežinskom pluku a 18. husárskom Nežinskom pluku, s ktorým sa v rokoch 1904-1905 v hodnosti podplukovníka zúčastnil rusko-japonskej vojny.

V roku 1907 bol povýšený na plukovníka a v roku 1910 vymenovaný za veliteľa 11. husárskeho Izjumského pluku. Na generálmajora bol povýšený v novembri 1914.

V auguste 1914 sa vyznamenal v boji pri Kamenke Strumilovej, keď sa na čele svojho pluku osobne zúčastnil jazdeckého útoku, ktorý vyústil do boja zblízka s uhorskými husármi. Týmto manévrom zachránil delostrelecký oddiel svojej materskej 11. jazdeckej divízie. Za tento čin bol v marci 1915 vyznamenaný tzv. Georgijevskou šabľou, ktorá bola predstupňom Rádu svätého Georgija - najvyššieho dôstojníckeho vyznamenania Ruskej cárskej armády.

Korba

Zaujalo nás

Každá obec má svoju verziu

„U nás na cintoríne pri kostole sú pochovaní ruskí vojaci. Len v štyroch hroboch sú rakúsko-uhorskí vojaci,“ povedal starosta obce Zboj Ladislav Ladomirjak (Smer). Uviedol, že keďže sa nenašli záznamy o tom, že telo generála Mirbacha exhumovali, aby ho preniesli do Uliča, v Zboji si preto myslia, že generál spočíva na vojnovom cintoríne v ich obci. Ladomirjak uviedol, že hrob s menom generála na cintoríne nie je. „Hroby sú v poloblúku. V strede je kríž. Usudzujeme, že kríž je práve nad hrobom generála, pretože sa tradovalo, že generála pochovali na čestné miesto,“ povedal.

Starosta Uliča Ján Holinka (SDKÚ) potvrdil, že na vojnový cintorín do Uliča v minulosti k jednému hrobu prichádzali cudzinci, o ktorých sa hovorilo, že sú to ruskí šľachtici, ktorí z Ruska emigrovali. Zapálili tam vždy sviečky, nechali kvety. Holinka nie je presvedčený, že by niekto cudzí alebo miestni ľudia z Uliča dopísali do schémy cintorína meno generála zámerne, aby cudzinci nechodili na cintorín do Zboja, ale zostali v Uliči. Medzi ľuďmi v obci sa aj naďalej traduje, že generál Mirbach je pochovaný práve v Uliči.

kor

Zboj. Úplne prvá a aj dochovaná informácia o pochovaní generála Mirbacha na cintoríne v Zboji bola v depeši rakúsko- uhorskej armády. Je pravdepodobné, že na hrob generála osadili veľký centrálny kríž. Dokumenty o tom, že ho z cintorína v Zboji exhumovali sa doteraz nenašli.

Ulič. Po desaťročia k jednému z hrobov na vojnovom cintoríne prichádzali ruskí emigranti. Tradovalo sa, že je to hrob generála Mirbacha. Toto meno bolo dodatočne pripísané do schémy cintorína. Foto k článku: archív M. Korbu

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín