Korzár logo Korzár Horný zemplín
Sobota, 21. júl, 2018 | Meniny má Daniel
Nájdete nás na webe

Kedysi mali učitelia v štátnych a obecných školách lepšie platy ako dnes

Prvá poviedka dlhoročného učiteľa, amatérskeho historika, turistu, značkára a ochrancu prírody Michala Kirschnera bola filmová.

Michal Kirschner na besede vo Vihorlatskej knižnici.(Zdroj: Jana Otriová)

Neskôr pravidelne prispieval do literárnych súťaží Literárne talenty i Grossmanovo korzo.

HUMENNÉ. Rodák (1941) z Hnúšte – Likiera sa do Humenného prisťahoval s rodičmi ako šesťročný chlapec a nové miesto sa stalo jeho domovom.

Dnes vie o ňom oveľa viac ako ktorýkoľvek rodák. O svoje poznatky sa podelil s účastníkmi besedy vo Vihorlatskej knižnici.

Prvá poviedka bol vlastne triapolminútový krátky film o druhej svetovej vojne.

„Hlavnú úlohu v ňom hrali fotografie. Pripravil som ho do súťaže Humenská kamera. Vyhral som tretiu cenu,“ spomína pán Kirschner na svoje začiatky.

Článok pokračuje pod video reklamou

Neskôr pravidelne prispieval do súťaží Grossmanovo korzo a Literárne talenty. „Nie sú vymyslené. V každej poviedke je niečo zo života. Nedokázal by som písať o niečom, čo som neprežil. Niektoré sú zo starého Humenného. Mám aj humorné,“ hovorí.

S úsmevom spomína na stretnutia so známymi literátmi, keď vo Vyšnom Kubíne staval s priateľom Antonom Popovičom, známym slavistom, chatu.

„U Margity Figuli vo Vyšnom Kubíne sme jedli chlieb s masťou a cibuľou. Na Orave som sa zoznámil s básnikom Teom Florinom. Býval v drevenici, na eternitovej tabuľke v prednej záhradke mal nápis Som v tlačiarni v Martine, vraj preto, aby ho ľudia neotravovali. V dome hralo rádio....“

Stretol sa s Hviezdoslavovou vnučkou. „Bola sprievodkyňou v múzeu Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. Na nedeľňajšom kermeši v Leštinách nás posadili rovno do országhovskej lavice. Vtedy ma tam možno niečo trafilo,“ spomína so smiechom.

Prišiel inšpektor Derrick

Pána Kirschnera priviedlo k záujmu o históriu aj jeho učiteľské povolanie. V Turcovciach odučil 14 a v Jankovciach 20 rokov na jednotriedke.

„Na jedno oddelenie na vyučovaciu hodinu mi vyšlo sedem minút. Bola to veľmi ťažká, namáhavá, ale zaujímavá a zábavná práca. Napísal som si prípravy a hocikedy sa stalo, že mi prváčik povedal, že niečomu nerozumie, musel som vysvetľovať pol hodiny a prípravy boli fuč. Deti však boli veľmi šikovné. Niektorí prváci vedeli tretiacke vybrané slová, a niektorí tretiaci si zas opakovali učenie z nižších ročníkov. Zvyčajne dve oddelenia pracovali samostatne, jedno pracovalo s učiteľom a štvrté sa pripravovalo na prácu s učiteľom. Objavil som stavebnicu lego. Išiel som na kurz do Košíc, privliekol som do školy stavebnicu za tridsaťtisíc korún a začali sme školu hrou. Potom prišla inšpekcia. Žiaci nazvali inšpektora Derrickom. A bolo veselo,“ spomína na časy, keď bol učiteľom, riaditeľom i zástupcom zároveň.

„Dokonca som musel absolvovať so školníčkou kuričský kurz. Ale moje deti boli dobré. Ony sa učili a nevedeli o tom, že sa učia,“ hovorí.

Tri vozy sena

„V „starých časoch“ mali učitelia v štátnych a obecných školách lepšie platy ako dnes. V Jankovciach dostal učiteľ tri vozy sena. Učiteľ, rechtor, mal od obce byt, naturálie – drevo na kúrenie, obilie, seno, kravy mohol pásť na obecnej paši,“ hovorí pán Kirschner.

V regionálnych novinách Homonna és vidéke, ktoré v meste v roku 1901 založil reformovaný farár, publicista a spisovateľ Ladislav Réz, sa dočítame, že učitelia v štátnych školách mali tzv. kongrú, platy rádovo v tisícoch forintov. Napríklad hlavný slúžny Harasti Miklós zarobil 6 300 forintov.

Kde je cintorín Jokula?

„Mnohí si myslia, že po Humennom chodia drevené električky so zapichnutými valaškami. Máme veľmi zaujímavú históriu, prehnali sa tadiaľto dve svetové vojny. Mestečko Humenné bolo multikultúrne, žili tu ľudia rôznych národností, konfesií a vytvárali svoju vlastnú kultúru, ktorú by sme mali poznať,“ vyjadruje presvedčenie Michal Kirschner.

S obľubou číta staré mapy, v ktorých našiel niekoľko zaujímavostí.

„Na území mesta sa údajne nachádzal cintorín Jokula. Podľa môjho názoru ide o skomolený názov. V rakúsko-uhorských vojskách boli kartografi väčšinou Maďari alebo Nemci a miestne názvy sa často skomolili. Je možné, že cintorín existuje, ale nevieme kde. Známy je cintorín z rokov 1914 – 1918 nad Kudlovcami. Tzv. cholernik, teda cintorín, kde pochovávali obete cholery, bol na území dnešnej Kalvárie. Staré cintoríny boli na mieste bývalých verejných WC, kde stojí na začiatku pešej zóny banka, na mieste bývalého okresného súdu na Mierovej ulici a pri gréckokatolíckej farskej cerkvi na Lipovej,“ hovorí amatérsky historik.

Šibeničný vrch

Humenné malo podľa neho vraj aj „šibeničný vrch“. Nachádzal sa na mieste starej tehelne pri vstupe do mesta.
„Našli sme ho zakreslený v starej mape. Znamená to, že mesto muselo mať aj kata. Hovorí sa, že býval na začiatku Hubkovskej doliny,“ prezrádza Michal Kirschner.

„Mestá, ktoré katov nemali, si ich 'objednávali' z iných miest. Na okolí mali katov napríklad Levoča, Bardejov či Prešov. Kati boli kasta. Mali zvláštnu lavicu v kostole i stôl v krčme. Remeslo sa dedilo z otca na syna a zvyčajne sa brali mladí z katovských rodín. Kto sa dotkol kata, bol jeho človek. Využívali to hlavne kriminálnici. Keď si niektorého z nich kat vzal za pomocníka, zbavil sa tak svojho trestu. Koľko ľudí v meste popravili, nevieme a zrejme sa to ani nikdy nedozvieme,“ dodáva.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Horný Zemplín Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 34 334
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 22 804
  3. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 17 675
  4. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 13 734
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 911
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 5 355
  7. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 5 178
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 536
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 2 721
  10. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 2 560

Neprehliadnite tiež

Na slovensko-ukrajinskom hraničnom priechode prerušia prevádzku

Cez priechod Vyšné Nemecké - Užhorod v stredu dopoludnia neprejdete.

Na Domaši si zmeralo sily takmer sto zlatokopov

V obci Kvakovce sa konal 19.ročník súťaže v ryžovaní zlata.

Košická župa zriadila kontaktný bod pre program cezhraničnej spolupráce

Otvárajú sa možnosti spolupráce s Maďarskom, Rumunskom a Ukrajinou.

Tragédia. Pod oknami košického domova seniorov našli telo ženy

Znepokojení obyvatelia si myslia, že šlo o samovraždu.

Oceliari a internacionáli VSS zabávali na exhibícii

Z hry padlo desať gólov, čerešničkou boli penalty.

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Sagan skončil v štrnástej etape štvrtý, po skvelom závere vyhral Fraile

Slovenský cyklista opäť zvýšil svoj náskok v bodovacej súťaži.

SVET

Únia zatvára hranice. Opúšťa tým myšlienky Schengenu

Z núdzových opatrení sa stávajú dlhodobé.

Dnes píše Jaroslav Rumpli

Trump je tým najhorším spojením Danka s Gašparovičom

Metafory zlyhávajú.

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop