Nezisková organizácia Karpatské drevené cerkvi nominovala medzi sto najohrozenejších pamiatok sveta drevený chrám Nanebovzatia Pána v obci Šmigovec v okrese Snina.
ŠMIGOVEC. Národná kultúrna pamiatka drevený chrám Nanebovzatia Pána v Šmigovci je jedným z chrámov východného obradu na slovenskom území Karpát.
Patrí medzi posledné zachované objekty pôvodnej ľudovej kultúry, ktoré reprezentujú kultúrne dedičstvo Rusínov v pohraničí.
Od februára 2012 sa verejnosť zapojila do petície proti zámeru trvalého premiestnenia dreveného chrámu zo Šmigovca do miniskanzenu drevených chrámov v areáli Gréckokatolíckeho chrámu Baziliky Minor v Ľutine v okrese Sabinov.
Gréckokatolícky arcibiskupský úrad v Prešove nakoniec od svojho zámeru premiestnenia chrámu zo Šmigovca upustil.
Snaha o spoločný postup pri zachovaní a propagácii drevených chrámov viedla až k založeniu neziskovej organizácie Karpatské drevené cerkvi.
V jej riadiacich orgánoch sú predstavitelia obcí, duchovní gréckokatolíckej aj pravoslávnej cirkvi.
Chcú systémové riešenia záchrany a obnovy
Príprava projektu obnovy chrámu na jeho pôvodnom mieste sa začala koncom leta minulého roku. „Projektovú dokumentáciu sme zabezpečili zo sponzorských príspevkov,“ povedala riaditeľka neziskovej organizácie Karpatské drevené cerkvy Daniela Galandová.
„Gréckokatolícka farnosť Šmigovec podala v januári tohto roku na ministerstvo kultúry žiadosť o dotáciu na obnovu chrámu,“ doplnil predseda správnej rady Maroš Prejsa, gréckokatolícky dekan v Snine.
„Kompetentným inštitúciám na Slovensku sme minulý rok adresovali niekoľko žiadostí o systémové riešenia záchrany a obnovy kultúrneho dedičstva v pohraničných oblastiach. Doteraz sú bez odpovede,“ povedala Galandová.
„Preto sme poslali nomináciu dreveného chrámu v Šmigovci do zoznamu 100 najohrozenejších kultúrnych pamiatok sveta spravovaného americkou nadáciou World Monuments Fund,“ vysvetlila.
Nadácia môže okrem finančnej pomoci poskytnúť aj technickú pomoc, poradenstvo a pomoc s marketingovými aktivitami.
Ako zachovať kultúrne dedičstvo Rusínov
„Nominácia by mohla pomôcť tomu, aby sa zainteresované inštitúcie začali zaoberať problematikou zachovania kultúrneho dedičstva pohraničných obcí severovýchodného Slovenska,“ povedal docent Michal Šteňo, predseda Združenia inteligencie Rusínov Slovenska.
Toto združenie nomináciu chrámu odporučilo.
„V Sninskom okrese sú bez vhodného využitia aj ďalšie chrámy východného obradu. Naším cieľom je hľadať riešenia pre ich vhodné využitie tak, aby mali z toho prospech miestni ľudia, samosprávy a aj cirkev. Príkladom takejto symbiózy je drevený chrám v obci Topoľa v okrese Snina, v ktorom sa už neslúžia bohoslužby. Dočasne je v nej expozícia o gréckokatolíckom kňazovi a národnom buditeľovi Rusínov Alexandrovi Duchnovičovi,“ povedala Galandová.
Tento chrám bol medzi sto najohrozenejšími svetovými pamiatkami v roku 2004. V súčasnosti je obnovený.
Obnova je nevyhnutná. Drevený chrám je v zlom technickom stave nielen zvonku, ale aj zvnútra.
Foto k článku: D. Galandová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
