Program v televízii ju zaujal natoľko, že sa to rozhodla vyskúšať. Dnes stéviu pestuje v byte v črepníku, ale aj v záhradke pred bytovkou, sladí si ňou čaj a smelo ju pridáva do bábovkového cesta. Kvôli sladkej rastlinke by sa našského cukru určite definitívne nevzdala, ale ako zdravotnú a zdravú alternatívu ju odporúča.
HUMENNÉ. Pani Hájniková žila v zahraničí, v Škótsku a vo Francúzsku, niekoľko rokov. Práve v krajine galského kohúta počula o stévii po prvý raz.
„V televízii ma zaujal edukačný program o stévii. Vtedy som o tejto rastline, čo vyzerá ako naša žihľava a rastie pri každom plote, počula po prvý raz. Dozvedela som sa, že juhoamerickí Indiáni ju bežne pestujú na veľkých plochách ako u nás pšenicu či zemiaky. Vraj musí byť pôda kyslejšia. Videla som, ako ju skosili, usušili, rozdrvili tĺčikom a používali do všetkého, čo treba prisladiť,“ hovorí pani Hájniková.
Vo Francúzsku boli stéviou sladené rôzne nápoje, sirupy, ako napríklad grenadina – sirup z granátových jabĺk, jogurty, koláčiky, biskvity.
V ponuke bola v rozličných formách – sušená porciovaná, v tabletkách, ako dražé, tekutina či prášok.
„Keďže je na prírodnej báze, je vhodnou alternatívou pre ľudí so zdravotnými problémami, najmä pre diabetikov,“ vysvetľuje.
Našinec si na jej sladkú chuť musí vraj zvyknúť.
„Platí, že čajová lyžička nahradí lyžicu cukru. Ak vám neprekáža, že v bábovke máte v piškótovom ceste hnedé bodky, oslaďte si cesto rozdrvenou a usušenou stéviou. Treba však byť najmä zo začiatku opatrný, lebo sa hovorí, že stévia je tridsaťkrát sladšia ako cukor z cukrovej repy. Takže najskôr treba dať menej a postupne pridávať,“ dodáva.
Darilo sa jej aj v humenskej pôde
Stéviu môžete pestovať v byte v črepníku alebo vonku na záhradke. Má rada teplo, slnko a veľa vody.
„U nás kúpite predpestovanú stéviu, alebo použijete semienka. Nasadila som stéviu pred bytovkou v záhradke do humenskej pôdy a nevenovala som jej žiadnu špeciálnu starostlivosť. Všetci susedia chodili ochutnávať sladké lístky,“ hovorí.
Na zimu treba korienky vykopať a presadiť do črepníka, lebo teplota nesmie klesnúť pod päť stupňov.
„Príroda nás však vždy prekvapí, a tak je možné, že semienka, ktoré vietor rozfúkal, na jar vyklíčia v záhradke,“ myslí si pani Tatiana.
Pre stéviu neagituje, pokladá ju za jednu z dobrých alternatív.
„Pre mňa je stévia určitou alternatívou. Osobne mám pocit, že po nej ma viac smädí, že po tej zvláštnej horkastej chuti cítim sucho v ústach. Ľudia, ktorí sú menej senzitívni na sladkú chuť, však ani nemusia pocítiť rozdiel medzi naším cukrom a stéviou. Aj v Humennom kúpite v supermarkete nápoj sladený stéviou. Upozorňuje na to okrúhla zelená nálepka s nápisom. Treba byť opatrný a poznať mieru. Ale to platí pri všetkom,“ uzatvára Tatiana Hájniková.
Viete, že
Stévia cukrová
Stévia cukrová, nazývaná aj sladká, sladké lístky či medové lístky, je viacročná rastlina, ktorá dorastá do výšky 30 - 60 cm. Je tridsaťkrát sladšia ako cukrová repa.
Pochádza z oblasti medzi Paraguajom a Brazíliou, voľne v prírode rastie aj v Brazílii. Darí sa jej v nadmorskej výške 200 až 600 metrov nad morom, v blate či na brehoch riek.
Juhoamerickí Indiáni z kmeňa Guarani využívajú stéviu už tisícročia pre jej liečivé účinky, ale hlavne kvôli jej sladkosti.
Španielski dobyvatelia ju doviezli do Európy už v 16. storočí.
V súčasnosti sa stévia pestuje hlavne pre svoje sladké zlúčeniny nazývané glykozidy, ktoré sú vynikajúcim nekalorickým sladidlom najmä pre diabetikov či obéznych ľudí. Okrem glykozidov obsahujú listy stévie aj ďalšie zlúčeniny, ktoré jej dodávajú jedinečné liečebné vlastnosti.
www.steviacukrova.sk
Autor: jo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
