Tradičnú súťažno– predajnú Karpatskú kraslicu si nenechali ujsť ani krasličiarky z Partizánskeho.
HUMENNÉ. Svoje brány verejnosti otvoril 21. ročník Karpatskej kraslice minulý štvrtok.
Takmer deväť stovák kraslíc sa pomestilo do výstavných miestností Vihorlatského múzea.
„Spolu máme 75 kolekcií, z toho deväť je od zahraničných vystavovateľov z Česka, Poľska, Maďarska a Ukrajiny. Nováčikov, ktorí k nám prišli po prvýkrát, je dvadsať,” informuje etnológ Jozef Fundák.
Väčšina kraslíc pochádza zo Zemplína, z okresov Humenné, Snina, Medzilaborce, Stropkov, Vranov nad Topľou, Michalovce či Trebišov. Múzeum však neobišli ani krasličiari či pisankari z Bardejovského okresu, ale aj spod Tatier, zo Spiša, ba dokonca z Partizánskeho.
Výstava ponúka veľkú rozmanitosť farieb a techník.
„Batika, voskovanie, maľovanie, olepovanie slamou, stužkou, patchwork, drôtovanie, cibuľové kašírovanie, háčkovanie, dokonca máme kraslice zdobené paličkovanou čipkou a mnohé ďalšie,“ vyratúva Jozef Fundák, ktorý bol ako jediný muž aj členom poroty.
„Páčili sa mi všetky,“ diplomaticky odpovedá na otázku, ktoré kraslice ho najviac zaujali.
Ocenili domáce i zahraničné krasličiarky
Päťčlenná porota sa ale musela rozhodnúť a vybrať najlepších z najlepších. Ceny boli bez určenia poradia. Rozhodoval inovatívny prístup, ale aj precíznosť spracovania.
Za drôtenú výzdobu kraslíc ocenenie získala Humenčanka Vladislava Puškárová.
Alena Pelechová z Rakovca nad Ondavou si vyslúžila ocenenie za decentné prepojenie tradičnej voskovej techniky spojenej s madeirou i ako nováčik roka.
Trebišovčanka Eva Sojčáková presvedčila precízne zvládnutou technikou olepovania slamou.
Humenčanku Katarínu Sivú odmenila porota za zachovávanie techniky vyškrabávania a tradičné farbenie v odvare z cibuľových šupiek.
Štvoricu domácich ocenených krasličiarok doplnili dve Poľky – Renata Glab z Przemysla a Maria Rodzinka zo Zarszyna.
Práve Gminu Zarszyn ocenil riaditeľ múzea Vasil Fedič za dlhoročnú spoluprácu a účasť na karpatskej kraslici.
Ako zdôraznil, aj medzinárodný rozmer jej dodáva prestíž a za dvadsať doterajších ročníkov ju videlo vyše 37 000 návštevníkov.
„Bodovala“ aj pred rokom
Vladislava Puškárová sa zdobeniu kraslíc venuje už pätnásť rokov. Začínala v dievčenskom veku a hoci si vyskúšala voskovanie i olepovanie, k srdcu jej prirástlo zdobenie drôtom.
„Je to pomerne málo známa a málo rozšírená technika. V súčasnosti používam medený drôt, ale pracovala som aj s farebným,“ hovorí.
Odrôtovať slepačie vajíčko trvá od jednej do troch hodín a treba sa vyzbrojiť veľkou dávkou trpezlivosti. „Zvlášť vie nahnevať, keď škrupinka pukne tesne pred dokončením. Preto som v začiatkoch pracovala s plnými vajíčkami a vyfúkla som ich až pred dokončením. Teraz si už trúfnem na prázdne,“ dodáva.
Porota ocenila a vyzdvihla jej majstrovstvo a precíznosť aj vlani.
„Som rada, že sa mi podarilo osloviť porotu dva roky po sebe,“ uzatvára mamička poldruharočnej dcéry, ktorá vraj už teraz so záujmom sleduje, čo mama robí.
Andrea Kanoczová. Paličkovanie predvádzala priamo na výstave.
Výstava je predajná. Kraslice idú na dračku a je o ne veľký záujem. 
Ľudmila Belejová. Vystavovala perníkové a háčkované kraslice.
Foto: jo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
