Štyridsaťtriročná Humenčanka Irena Pasternaková prišla v júli minulého roku o prácu. Vyše 20 rokov sa sama stará o dcéru, ktorá študuje na vysokej škole. Je na čiastočnom invalidnom dôchodku a šanca zamestnať sa je pre ňu nulová.

HUMENNÉ. Ako siedmačka sa pošmykla na školskom dvore a pri páde si udrela hlavu. Prebrala sa po krátkom bezvedomí.

„Úraz vlastne vôbec nebol liečený. Škola sa to snažila ututlať a rodičia to podcenili. Mám poškodené a vysunuté platničky. Tlačia na korene nervov, bolia ma ruky, hlava, kríže. Najhoršia je migréna z počasia. Nemôžem dlho stáť, sedieť, pracovať v predklone, zdvíhať ťažké bremená, byť v chlade a v klimatizovaných miestnostiach. Je ťažké nájsť si vhodnú prácu,“ začína svoje rozprávanie.

Kde sa dalo

Skončila stredné odborné učilište poľnohospodárske s maturitou v Strážskom. Pracovala dva roky na družstve, istý čas v sódovkárni, v podniku v Michalovciach.

„Odtiaľ som musela odísť nedobrovoľne nasilu zo zdravotných dôvodov. Potom som bola dlhšie nezamestnaná,“ hovorí. Štvortisícový dlh na nájomnom k zjednodušeniu už beztak ťažkej finančnej situácie neprispel. „Dohodla som sa a v splátkach všetko vyrovnala,“ dodáva.

Kolotoč hľadania práce sa opäť rozkrútil. Miesto upratovačky v stavebnej firme nahradila kuchyňa v reštaurácii.
„Prevádzkuje ju moja sestra. Neskôr som obsluhovala, pracovala v bufete, čapovala. Zdravotný stav sa mi však zhoršil natoľko, že asi po ôsmich rokoch práce som musela ísť na maródku. Vrátila som sa takmer po roku už ako polovičná invalidná dôchodkyňa. Vládala som ťahať ešte asi rok,“ hovorí.

Prišla o prácu

Potom sa jej podarilo nájsť si prácu upratovačky v technických službách.

„Upratovala som kancelárie na štyri hodiny. Dva dni v týždni som bola na prevádzke na Sninskej, dva dni na prevádzke zelene. Zarobila som približne 200 eur aj s bonusom. Pracovná zmluva bola na dobu určitú. Keď mi končila, ponúkli mi miesto prevádzkarky verejných toaliet na južnom námestí na plný úväzok. Nastúpila som v apríli. Na konci mesiaca mi povedali, že v máji nastupujem na toalety k fontáne, kde sa prechádzalo na letný čas a bolo treba zastupovať kolegyňu, ktorá dlhodobo maródovala. Medzitým na verejné toalety na južnom námestí prijali Rómku. Vraj si to tak vyžaduje európsky projekt. Kolegyňa sa vrátila z maródky a so mnou už nikto nepočítal. Nemali pre mňa žiadnu vhodnú náhradnú prácu. Od júla som nezamestnaná,“ hovorí Irena Pasternaková.

Prácu si stále hľadá

„Skončila mi podpora. Mám nárok na 10 eur sociálnej dávky mesačne. Poberám 150-eurový invalidný dôchodok, 85 eur výživné na dcéru a 22 eur rodinné prídavky. Dcéra poberá sociálne štipendium a snaží sa privyrobiť si brigádami. Študuje v Košiciach. Škola nemá internát, preto musíme platiť 130 eur mesačne za privát. Je to ťažké,“ vyratúva.

So založenými rukami však nesedí a nevzdáva sa. „Na úrade práce mi ponúkli niekoľko pracovných pozícií. Vo výrobe v mliekarni, prácu s počítačom, nič pre mňa. Bola som aj na burze práce. S robotou je to ťažké. Hľadám si prácu cez internet, nebránim sa ani cestovaniu na kratšie vzdialenosti. A rozhodne nemám prehnané mzdové nároky,“ zdôrazňuje.

Momentálny zdravotný stav pani Pasternakovej si podľa jej lekára vyžaduje nielen pravidelnú rehabilitáciu, ale aj pobyt v kúpeľoch. „Musím si ho zaplatiť, a to si jednoducho nemôžem dovoliť,“ konštatuje.

Piati súrodenci majú vlastné rodiny, starosti i problémy. „Mama pomáha, koľko sa dá. Sestry mi požičali peniaze. Ale to nie je riešenie. Dúfam, že bude lepšie, že sa mi podarí zamestnať,“ dodáva.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín