e náročný na seba a z rúk vypustí iba to, s čím je „aspoň trochu“ spokojný.

HUMENNÉ. Možno preto sa mu nepodarilo dodržať prísľub spred desaťročia, kedy mu vyšla prvá kniha Zubaté slnko - čo rok, to jedna napísaná poviedka.

Originálny autor sci-fi a fantasy poviedok, Humenčan Jozef Girovský je presvedčený o tom, že pripravený musí byť nielen spisovateľ, ale aj čitateľ.

Vo Vihorlatskej knižnici s milovníkmi sci-fi, fantasy a hororu debatoval v tandeme so slovenským Stephenom Kingom, Košičanom Dušanom Fabianom.

V detstve čítal verneovky. Klasici sci-fi Asimov či Clark ho po istom čase prestali baviť.

„Boli zameraní jednostranne na nápady. Snažili sa písať jednoducho a aj z literárneho hľadiska to bolo náročky jednoduché. Sci-fi sa postupne zbližuje s main-streamom už aj preto, ako sa pozerá na príbeh, na postavy. Najradšej mám sci-fi a fantasy veci, ktoré majú literárne ambície,“ hovorí Humenčan Jozef Girovský, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej fantastiky.

Najviac ho baví sledovať, ako autor zvláda spracovať vlastný nápad.

„Platí základná premisa. Autor si zvolí nejaké pravidlá hry, že niečo je niekde inak. Baví ma sledovať, ako to zvláda spracovať, ako sa toho drží. Niekedy je to skvelý materiál na premýšľanie. Napríklad čítať hard sci-fi austrálskeho autora Grega Egana znamená maturovať z matematiky, fyziky a psychológie zároveň. Ale je to veľmi podnetné,“ dodáva.

Píše menej

Pred 11 rokmi vydal zbierku sci-fi a fantasy poviedok Zubaté slnko. S poviedkou Zmok vyhral literárnu súťaž Poviedka 2003. Kam sa posunul za desaťročie?

„Asi o tri poviedky ďalej... Ťažko hodnotiť zvnútra. Nenašiel som si čas na bilancovanie. A ani ho nechcem robiť, lebo to zaváňa krízou stredného veku. Určite sa mi vyvinul vkus. Páčia sa mi iné veci, ako sa mi páčili vtedy,“ odpovedá.

„Mám rozrobených pár vecí. Či ich dokončím a kedy, neviem povedať. Nesnažím sa písať nasilu, len vtedy, keď mám nutkanie písať. Stále čítam, recenzujem, stretávam sa s ľuďmi, ktorí sa točia okolo sci-fi a fantastiky, chodím na stretnutia, tzv. cony. Nevypadol som z toho, akurát píšem menej,“ vysvetľuje.

Pripravený musí byť aj čitateľ

Jozef Girovský pracuje ako „itečkár“ a programátor. V práci i pri písaní je maximalista.

„Vyžadujem od seba veľa, som náročný. To, čo napíšem, nepustím z ruky, kým s tým nie som aspoň trochu spokojný. Je to však subjektívne. Niektoré veci sa páčia len mne. Spisovateľ, ktorý má ambície byť čítaný, musí myslieť na cieľovú skupinu už pri písaní. Väčšinou som písal veci hlavne pre seba a na iných som nemyslel,“ priznáva.

Je presvedčený o tom, že pripravený musí byť nielen spisovateľ, ale aj čitateľ.

„Myslím si, že je legitímne očakávať od čitateľa, že bude pripravený. Keď vyšiel Zmok na jednej webstránke, v komentároch zaznela výčitka, že som nevysvetlil, čo je to zmok. Predpokladal som, že zmok je postava z povesti, ktorá je všeobecne známa. Nemal som potrebu to vysvetľovať. Čitateľ musí byť do určitej miery pripravený, ak chce čítať. Bez toho nemôže dosiahnuť zážitok z čítania,“ nazdáva sa autor.

Vo svete svojich poviedok by žiť nechcel. „Myslím si, že moje svety nie sú až také domyslené, aby sa v nich vôbec dalo žiť. Neviem, či by som si vôbec mohol vybrať, kým by som bol,“ dodáva s úsmevom.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín