Pri ich výchove pomáhajú starí i prastarí rodičia a leňošenie v rodine nepozná nik.
JASENOV. Jana a Peter Šuľákovci z Jasenova sú manželmi už 16 rokov.
Hoci obaja pochádzajú z rovnakej obce, aj keď Peter neskôr istý čas žil v Kamienke, spoznali sa v práci. Pani Jana pracovala v bufete ako predavačka, jej budúci manžel tam chodieval z roboty. „Pozerala na mňa tými svojimi očami,“ hovorí.
Zásahom do pokojného manželského života Šuľákovcov bolo narodenie najstaršieho syna Daniela.
„Pri pôrode sa mu neokysličil zadný mozog. Danko je zdravotne postihnutý, nerozpráva, treba ho kŕmiť, je plienkovaný. Bol to pre nás veľký šok. Vraj to zapríčinila chrípka počas tehotenstva,“ hovorí pani Jana.
Kým pán Šuľák prijal ranu osudu vyrovnane, pani Jana sa trápila dlho. „Mala som problém sa s tým zmieriť. Trvalo mi to veľmi dlho. Veď je to predsa moje prvé dieťa. Bolo to ťažké,“ spomína.
Problémy v tehotenstve
Na ďalšie dieťa sa odhodlali až po šiestich rokoch. „Veľmi som sa bála,“ priznáva sa dnes pani Jana.
Po Adriánovi nasledoval o tri roky neskôr Lukáš. „Vždy sme chceli mať štyri deti. Nakoniec vyšlo päť. Hovorili sme zo žartu – štvrté bude dievčatko a potom to už bude jedno,“ hovorí so smiechom pán Peter.
„Túžila som po dcérke. Som jedináčik a viem, aké je to vyrastať bez súrodencov,“ dodáva pani Jana.
Dvojičky Stela a Matúš majú päť mesiacov. „Keď som sa dozvedela, že čakám dvojičky, preplakala som celý týždeň. V manželovej rodine sa dvojičky rodia sporadicky, myslela som si ale, že nás to obíde. Mala som veľké problémy. Prekonala som tehotenskú cukrovku, vyšli mi vysoké pečeňové testy. Cítila som sa veľmi zle. Povedali mi, buď vy, alebo ony, alebo všetci traja. Nevedeli sme, kto vyjde živý z pôrodnej sály. Prekonala som help syndróm,“ hovorí pani Jana.
„Humenskí lekári urobili zázrak. Doslova. Deti sa narodili o šesť týždňov skôr. Majú sa ale k svetu. Stelka je veľmi živá a vydobýja si pozornosť. Mená deťom vybrali starší synovia,“ dodáva pán Peter.
Cez deň sa nezastavia
Kolotoč prác, starostlivosti a povinností sa u Šuľákovcov rozkrúti každý deň od 6.15 ráno. Prvá vstáva mama Jana.
„Pripravím čaj, mlieko, raňajky, manžel kúpi čerstvé pečivo, deti sa chystajú do školy, manžel vezie Danka a Adriánka do školy do Humenného, Lukáško ide do miestnej škôlky – typický raný zhon. Po Danka chodím po štyroch hodinách do mesta autobusom. Do tretej 'pozbieram' deti domov. Medzitým varím, upratujem, potom sa učíme, jeme, kúpeme. Zaľahneme o ôsmej večer. Celý deň sme na nohách,“ vyratúva pani Jana.
Priznáva, že bez svojej mamy a starej mamy by starostlivosť o rodinu nezvládla. Stará mladá babka, ako deti volajú mamu pani Jany, Martu Marcinkovú, je veľkou oporou.
Stará babka, teda prababka, Anna Ondarčová, má síce 89 rokov, ale pravnúčatá sú jej veľkou láskou a s radosťou na ne dohliadne.
„Je nás veľa. Musia byť i hádky, ale po búrke vždy vyjde slnko,“ opisuje spolužitie veľkej rodiny pán Peter.
Ťahajú za jeden povraz
„Zo začiatku to bolo ťažké. Veľký stres, obavy. Trvalo poldruha mesiaca, kým sme si vydýchli. Teraz sme si už zvykli. Všetci si navzájom pomáhame. Radšej sa uskromníme, ale všetko vždy vyplatíme načas, aby sme sa neodstali do problémov,“ hovorí pani Marta.
Rodina gazduje i pestuje, snaží sa byť sebestačná. Pán Peter pracuje v Udavskom u súkromníka v sklade dreva. „Je veľmi ústretový,“ hovorí o ňom.
Pomáha i ostatná rodina, ale aj cudzí ľudia. Nedávno miestny spolok SČK daroval Šuľákovcom poukazy na jednorazový odber plienok. Počas roka môžu využiť 32 balíkov. „Peniaze, čo by dali na plienky, použijú inde,“ oceňuje pomoc babka Marta.
Nám Pán Boh požehnal. Sme radi za všetky deti. A všetci sa máme radi,“ uzatvára Peter Šuľák.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
