Podľa väčšinového akcionára Humenskej energetickej spoločnosti si mesto Humenné vysvetľuje zmluvu o prenájme mestských rozvodov tepla po svojom a od minulého roku nevie, ako stanoviť výšku nájmu a do čoho má mesto investovať peniaze z prenájmu rozvodov tepla.
HUMENNÉ. Mimoriadne valné zhromaždenie Humenskej energetickej spoločnosti (HES) nesúhlasí s uznesením mestského zastupiteľstva.
Väčšinový podiel v HES má spoločnosť Chemes, a. s. ,Humenné.
Z jej teplárne sa teplo ku konečným odberateľom dostáva rozvodmi. Za časť rozvodov, ktoré sú majetkom mesta, HES každoročne platí mestu nájom. Aktuálnu nájomnú zmluvu uzavreli v roku 2005.
Podľa Františka Chvostaľa, predsedu dozornej rady HES, je v nej dôležitý spôsob určenia výšky nájmu, ktorý bol každému jasný až do roku 2011.
Zdôraznil, že podľa zmluvy má mesto každoročne do konca marca bežného roka aktualizovať výšku nájmu vo forme doplnku nájomnej zmluvy. Výška nájmu závisí v podstatnej miere od výšky odpisov za príslušný rok.
Podľa Ondreja Bartka, vedúceho odboru správy mestského majetku mestského úradu v Humennom, v nájomnej zmluve nie je, že výšku nájmu treba každoročne upravovať a zároveň sa v nej výslovne neurčuje spôsob.
Mesto pýta vyššie nájomné
Problémom je podľa Chvostaľa to, že výška odpisov zo starého distribučného systému tepla v meste rýchlo po roku 2010 klesá.
„Mesto nechce znižovať nájomné, a preto nepredložilo návrh doplnku nájomnej zmluvy na rok 2011,“ povedal.
Vysvetlil, že do marca tohto roku mesto znova nevyčíslilo hodnotu odpisov zo svojho majetku a nepredložilo návrh doplnku zmluvy, ktorým by sa stanovila výšku nájmu na rok 2012. Podľa neho stalo sa tak až s omeškaním siedmich mesiacov.
„V novembri nám mesto poslalo uznesenie poslancov o tom, že HES má zaplatiť v nájomné za rok 2012 v takej výške ako v roku 2010. Teda zaplatiť o 54-tisíc eur viac, než by bolo podľa nájomnej zmluvy. Viac, ako bolo zahrnuté do kalkulácie ceny tepla na rok 2012. Ak by to HES mala mestu zaplatiť, tak by túto sumu v konečnom dôsledku mali doplatili občania - odberatelia tepla,“ zdôraznil.
Podľa Bartka to nie je pravda a občania by viac platiť nemuseli.
Rozdielne názory na tvorbu ceny tepla
Konatelia HES zvolali mimoriadne valné zhromaždenie. Zvýšenie nájmu je pre nich sporné.
„Tým, že mesto neinvestuje primerane do rekonštrukcie svojich starých rozvodov, výška odpisov logicky klesá. Mesto odpisy nevyčíslilo ani v dôvodovej správe návrhu uznesenia,“ povedal Chvostaľ.
Podľa Bartka nie je uznesenie poslancov v rozpore so zákonom. Uviedol, že ak mesto a HES investovali do roku 2010 do obnovy rozvodov 4,1 milióna eur, straty by sa mali znižovať a cena tepla by nemala stúpať.
Podľa Chvostaľa je komplexná rekonštrukcia rozvodov podľa koncepcie mesta nákladná a mala by sa dokončiť do konca roku 2016.
„Rast cien armatúr, potrubí, prác je od roku 2005 nesporný. Zvyšovanie ceny tepla navyše ovplyvňuje aj každoročný nárast cien palív či vstupov na výrobu tepla. No a v poslednom období aj neprimerané požiadavky mesta na nájomné. Straty v rozvodoch síce v dôsledku investícií klesajú, ale percento strát závisí aj od množstva predaného tepla. To klesá nielen kvôli zatepľovaniu budov, úsporným opatreniam, ale aj odpájaním od centrálneho systému,“ zdôvodnil Chvostaľ.
HES: Nájomné treba investovať do rozvodov
Podľa konateľov HES mesto nedodržalo zmluvu aj v tom, že nájomné od HES nešlo na obnovu rozvodov, ale na iný účel.
„Účel použitia nájmu je v zmluve jasný. Nájomné rovnajúce sa výške odpisov sa použije na investície do prenajatých energetických zariadení,“ zdôraznil Chvostaľ.
Podľa neho HES tým dodržiava mestskú energetickú koncepciu, ktorú spracovala Slovenská energetická agentúra. Investície do obnovy distribučnej siete označila za nevyhnutné.
Bartko konateľom HES vytkol, že z koncepcie vyplýva, aby informovali mesto o stratách a vývoji cien tepla. Hoci o to opakovane žiadali, informácie nedostali.
Podľa Chvostaľa tieto informácie dostáva valné zhromaždenie HES každoročne pri tvorbe plánu a rozpočtu a pri správach o jeho napĺňaní.
Mesto má vo valnom zhromaždení a v dozornej rade svojho zástupcu. Od HES v júni dostáva správu o stave prenajatého majetku mesta. Obe strany si vytýkajú zlú komunikáciu.
Podľa Bartka situáciu vyrieši otvorenie stanov HES a nájomnej zmluvy. Mesto chce byť rovnocenným partnerom súkromnej spoločnosti. Zároveň chce poznať výsledky investícií HES do mestského majetku.
Podľa Chvostaľa HES z výnosu z nájmu nemá nič, lebo je určené iba na obnovu rozvodov tepla vo vlastníctve mesta.
„S cieľom hájiť záujmy odberateľov tepla sa konatelia HES rozhodli obrátiť na súd,“ povedal Chvostaľ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
