Aj malí škôlkari majú svoju trojmesačnú skúšobnú dobu. Dovtedy by sa mali adaptovať na materskú školu a zžiť sa s novým prostredím natoľko, aby doň chodievali s radosťou. Podľa skúseností dlhoročnej učiteľky si väčšina malých dvoj– až trojročných detí zvykne najneskôr do mesiaca.
HUMENNÉ. „Dvoj– až trojročné deti sú málo samostatné, a preto závislé od dospelých osôb. Sú odkázané na pomoc a citovú podporu v adaptačnom období, ale aj niekoľko dní po chorobe či víkende,“ hovorí učiteľka v Materskej škole Dargovských hrdinov Adriana Kmecová. V školských službách pôsobí už 24 rokov.
Najväčší problém s budúcimi škôlkarmi je oddeliť ich od mamičky.
„Zvykajú si postupne. Prvé dni prídu len na hodinku. Zoznamujú sa s triedou, hračkami, ostatnými deťmi. Pobyt sa postupne predlžuje na dve, tri hodiny. Závisí od dieťaťa, ako rýchlo si zvyká,“ hovorí Adriana Kmecová.
Veľa závisí od vývinových predpokladov dieťaťa, od rodinného prostredia.
„Mamičky by mali pripraviť deti na nové prostredie. Trénovať ich na to, že budú od nich odlúčené. Napríklad nechať dieťa u susedky a odskočiť si na chvíľu na nákup. Príležitostné odlúčenie dieťaťu umožní získať istotu, že mama 'neutečie ' a že sa poň stále vráti.“
Rovnako dôležité je skrátiť čas raňajšieho lúčenia na minimum. „Deti ráno plačú. Rodičia sú preto v strese, mamkám neraz tiež vyhŕknu slzy. Treba sa rozlúčiť rýchlo. My sa už o dieťa postaráme, pohladkáme ho, postískame, uľahčujeme mu to, ako sa len dá. Dieťaťu v triede nájdeme iný predmet záujmu, rozdelíme ich do skupín, aby sa navzájom plačom nepodnecovali k smútku. Prvé dva týždne treba jednoducho vydržať.“
Rodičia by mali doma s deťmi o škôlke rozprávať. „Nič nezveličovať, nepreháňať. Podať veci tak, ako v skutočnosti sú. Dôležité je, aby prispôsobili svoj režim režimu v škôlke.“
S hračkou z domu
Deti si môžu priniesť do škôlky obľúbenú hračku či vankúšik, ktoré pomáhajú prekonať pocit neistoty a strach z neznámych situácií. „Majú tak pocit bezpečia,“ tvrdí skúsená učiteľka.
„Pokiaľ sa dieťa nezadaptuje do troch mesiacov, mala by sa situácia riešiť inak. Napríklad prerušením pobytu v kolektíve. Podľa našich skúseností sa doposiaľ každé naše dieťa zadaptovalo do mesiaca. Trojmesačné skúšobné obdobie sa skončilo a do škôlky chodia všetky deti.“
Najmenej adaptačných problémov majú „nové“ deti, ktoré prídu do „zabehnutej partie“. „Veľa vecí odkukajú,“ hovorí Kmecová.
V jej triede je momentálne 22 detí, z toho osem nových. Pri dvoj–, trojročných deťoch musia byť tri učiteľky.
Deti sú živšie
„Keď som začínala, platilo: čo povedala pani učiteľka, to bolo sväté. Dnes sú deti živšie, mnohé hyperaktívne. Rodičia sú pri výchove benevolentnejší, deťom dovoľujú oveľa viac ako v nedávnej minulosti. Dieťa potom nepozná hranice a nevie, čo si môže dovoliť a čo už nie,“ hovorí učiteľka Kmecová.
Práca s takýmito deťmi je náročnejšia. „Závisí od majstrovstva učiteľky, aby zvolila takú metódu, hru, formu, aby dostala dieťa tam, kam ho dostať chce,“ dodáva.
Spolupráca s rodičmi je dobrá. „V zásade sa nám darí. Osobne som sa nestretla s tým, že by nám rodičia nevychádzali v ústrety a nechceli spolupracovať.“
Aj Ivko bol „na zvykaní“
Dvojročný Ivko Daňo si na škôlku zvyká ťažšie. „Išiel do škôlky neskôr. Teraz bol dva týždne chorý, zase vypadol. Stále bol so mnou. Je živý. Doma bolo vidieť, že potrebuje kolektív,“ hovorí mama Tatiana.
Ivko chodil spočiatku na dve hodiny na zvykanie, neskôr ostal celé predpoludnie. „Všetko je v poriadku. Tolerujú mu aj plienočku. Z domu si nosí cumlík a plienku, ktorá ho upokojuje. Rána sú najťažšie, lebo sa mu nechce. Je to však trojminútový problém, len pokým nevojde dovnútra. Potom je už dobre,“ hovorí pani Daňová.
Pobyt v škôlke podľa nej synovi veľmi prospieva. „Doma sa krajšie hrá s hračkami, učí sa s nimi deliť. Režim má iný. Stále príde s nejakou novou pesničkou. Skrátka viac si váži spoločne strávené chvíle s nami.“
V minulom roku nastúpila Nicole Šaľa do škôlky ako dvojročná. Keďže jej mama Dorota pochádza z Poľska a s dcérkou rozpráva doma aj po poľsky, obávala sa, ako si dievčatko zvykne.
„Spočiatku plakala. Bola zvyknutá na mňa doma. Vďaka učiteľkám sa však adaptovala veľmi rýchlo. Na tretí týždeň v škôlke už aj spávala, nebol s ňou problém,“ hovorí pani Dorota. „Dcérka do škôlky chodí veľmi rada. Naučila sa veľa nových vecí. Som nadmieru spokojná.“
Obľúbený macík na spanie už s Nicole do škôlky nechodí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
