Známe je tiež, kto bude pracovať v orgánoch spoločnosti.
HUMENNÉ. Vyše hodinovú rozpravu venovali humenskí poslanci mestskej akciovke na rokovaní mestského zastupiteľstva minulý pondelok.
Poslanci schválili založenie akciovej spoločnosti so stopercentnou účasťou mesta na októbrovom zasadnutí. Teraz chceli vedieť, aké to prinesie mestu výhody.
„Okrem toho, že si budeme môcť uplatniť odpočet DPH, sa v materiáli nič o prínose nepíše,“ namietol na rokovaní poslanec Jozef Babják (SDKÚ).
Rudolf Gregorovič (nez.) „vrátku“ DPH kvituje. „Mesto nie je platcom DPH a prichádza tak o značné sumy. Obchodná spoločnosť by si ako platca mohla uplatňovať vrátku DPH,“ povedal.
Podnikateľskú činnosť, ktorá zahŕňa okrem iného prenájom nehnuteľností, správu a údržbu bytového a nebytového fondu, sprostredkovateľskú činnosť v oblasti služieb, obchodu, ale aj vydavateľskú činnosť, čistiace a upratovacie služby či skladovanie, navrhol rozšíriť o voľné živnosti v oblasti cestnej nákladnej a motorovej dopravy, ubytovacie služby a organizovanie kultúrnych a iných spoločenských podujatí.
Prečo desať akcií?
Poslancov Babjáka a Hoptu (Úsvit) zaujímalo aj to, prečo je základné imanie spoločnosti rozvrhnuté práve na 10 kmeňových akcií na meno s menovitou hodnotou jednej akcie 2 500 eur.
„Všetky akcie sú na meno. Podstatné je to, že stopercentným akcionárom je mesto. To, či bude jedna akcia, 10 alebo 25 nie je podstatné. Dali sme návrh, že ich bude 10,“ povedal Ondrej Bratko, vedúci odboru správy mestského majetku, mestských organizácií a podnikateľskej činnosti.
Akcie nie sú verejne obchodovateľné. Emisný kurz jednej akcie je 2 750 eur. „Majetok sa nikde nepresúva, len ho bude mať v správe akciová spoločnosť,“ dodala primátorka Jana Vaľová (Smer).
„O majetok nemôžeme prísť, lebo nakladanie s majetkom mesta je vo výlučnej kompetencii mestského zastupiteľstva,“ uistil viceprimátor Andrej Semanco (HZDS).
„Vznik akciovej spoločnosti je zahmlievanie hospodárenia s mestským majetkom. Je to môj názor a na ňom trvám,“ povedal Vaňo.
Kto bude rozhodovať, kto bude štatista?
Diskusný kolotoč sa rozkrútil okolo právomoci valného zhromaždenia a predsedu predstavenstva.
Niektorí poslanci poukazovali na to, že v navrhnutých stanovách sa rozhodovacia právomoc sústreďuje do rúk jednej osoby – primátorky.
„Valným zhromaždením je primátorka, za predsedníčku predstavenstva bola navrhnutá primátorka. Predseda má navyše dva hlasy, kým ďalší dvaja členovia len po jednom,“ upozornil Babják.
„Nikdy nemôžu prehlasovať predsedu predstavenstva,“ dodal Hopta.
„Stanovy vyzerajú tak, akoby mesto bola iba jedna osoba, ktorá môže, resp. musí o všetkom rozhodnúť,“ pridal sa Juraj Vaňo (nez.).
Poslanec Hopta navrhol, aby valným zhromaždením, teda najvyšším orgánom spoločnosti, ktorý rozhoduje okrem iného o jej zrušení, o zvýšení a znížení základného imania, o voľbe a odvolaní členov predstavenstva a dozornej rady spoločnosti, o schválení riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky, o rozdelení zisku alebo úhrade strát a určení tantiém, bolo mestské zastupiteľstvo.
Prednosta Mestského úradu Alexander Ernst i právnik mesta Štefan Bukovčík vysvetlili, že to nemá oporu v zákone.
„Valným zhromaždením v spoločnosti, ktorej stopercentným vlastníkom je mesto, je štatutár mesta,“ povedal Bukovčík.
Napokon poslanci schválili návrh Milana Mňahončáka (Náš kraj) a Andreja Semanca, že pri hlasovaní má predseda predstavenstva pri rovnosti hlasov dva hlasy.
Kto v orgánoch?
Nezávislí nenavrhli do dozornej rady nikoho zo svojho klubu a Babják sa členstva v nej vzdal. Všetky posty tak obsadili členovia klubov HZDS a Smer.
Jedinou výnimkou je Michal Babin (KDH), ktorý priznal nátlak zo strany poslaneckých kolegov, aby sa členstva v predstavenstve vzdal.
Rozhodol sa tak neurobiť a dal verejný prísľub, že o činnosti spoločnosti a svojom pôsobení v nej bude transparentne informovať verejnosť.
Za predsedu predstavenstva napokon poslanci zvolili prednostu Mestského úradu v Humennom Alexandra Ernsta, za členov Michala Babina a Rudolfa Gregoroviča.
V Dozornej rade budú pracovať Michal Druga (predseda, Smer), Anna Capová (HZDS), Daniel Gavulič (Smer), Pavol Lopanič (Smer) a Andrej Semanco (HZDS).
Za koľko?
Ešte v októbri vedenie mesta uisťovalo poslancov, že akciová spoločnosť nebude mesto nič stáť, lebo v jej orgánoch budú pracovať výlučne poslanci a všetku ekonomickú činnosť bude mať na starosti mestský úrad.
Juraj Vaňo si ale myslí, že akciová spoločnosť musí mať svojich zamestnancov. „Koľko ich bude a aká bude organizačná štruktúra,“ položil otázku na rokovaní.
Poslanec Hopta navrhoval, aby v stanovách vypadla klauzula, podľa ktorej valné zhromaždenie, teda primátorka, schvaľuje pravidelné odmeňovania členov orgánov spoločnosti. „Nech pracujú zadarmo,“ povedal.
Neúspešný pri schvaľovaní bol pokus poslankyne Márie Cehelskej (nez.), ktorá žiadala, aby stanovy a zakladateľskú listinu najprv posúdila nezávislá odborná komisia.
Podľa zakladateľskej listiny predpokladané náklady súvisiace so založením a vznikom spoločnosti predstavujú približne 3 000 eur.
Poslanci schválili Zakladateľskú listinu, Stanovy 1. Humenskej a.s. a personálne obsadenie jej orgánov pomerom hlasov 15 za, 3 proti a 4 sa zdržali.
Fakty
Pomôže akciovka pri čerpaní fondov?
Podľa vyjadrenia vedenia samosprávy sa cez obchodnú spoločnosť 1. Humenská a.s. so 100% účasťou mesta samospráva môže v budúcnosti uchádzať o dotácie z európskych fondov aj z programov určených pre podnikateľské subjekty, napríklad na rekonštrukciu budov slúžiacich mestu na prenájom.
„Zároveň sa rozširuje možnosť čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie, Nórskych fondov, prípadne ďalších zdrojov,“ uviedla Michala Macková z tlačového referátu.
Primátorka Jana Vaľová na zastupiteľstve zdôraznila, že možnosť získať finančné prostriedky z fondov „záleží na tom, aký je predmet subjektu, čo nám povedalo aj ministerstvo hospodárstva. Chystám sa v Bratislave navštíviť všetky ministerstvá, aby sme doplnili nejaký predmet, aby sme sa mohli uchádzať o všetky fondy. Ministerstvo hospodárstva nám napísalo, že závisí od implementácie každého orgánu, ale nevidia vylúčenie, aby sa spoločnosť nemohla uchádzať o prostriedky. Všetko záleží na tom, ako budú vypísané výzvy,“ povedala.
Stanislav Jurikovič, hovorca ministra hospodárstva, na otázku možnosti čerpania prostriedkov z fondov uviedol: „Nie je možné podať kvalifikovanú odpoveď, a to z toho dôvodu, že v tomto prípade nefiguruje presné určenie výzvy alebo operačného programu, v rámci ktorého by malo mesto prostredníctvom ním zriadenej akciovej spoločnosti záujem čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov. Zároveň dávam do pozornosti Regionálny operačný program, kde by možnosť mohla byť a z charakteru ktorého vyplýva, že by mohol byť potenciálnym programom pre mesto Humenné. Implementácia Nórskych fondov spadá do kompetencie Úradu vlády SR.“
Odborník na fondy Adrián Kaliňák zo spoločnosti K&P Agency zdôraznil: „Základným pravidlom pri poskytovaní pomoci zo štrukturálnych fondov je to, že takáto pomoc nesmie žiadnym spôsobom narúšať konkurenčné prostredie, resp. pravidlá hospodárskej súťaže. Predovšetkým z tohto dôvodu sa do komerčných projektoch nesmú zapájať firmy ovládané subjektmi verejného sektora. Vezmime si príklad z nechválne známych tzv. sociálnych podnikov. Samozrejme, existujú oblasti, pri ktorých sa negeneruje príjem a v nich sa takéto spoločnosti môžu uchádzať o konkrétny príspevok. Sú to rôzne štátne fondy, komunitárne programy a nadačné prostriedky. V tomto prípade však už nejde o podnikanie. Len podotýkam, že obchodné spoločnosti sa neriadia pravidlami verejného obstarávania.“
jo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
