HUMENNÉ. Kroniky majú archívnu hodnotu. „Hovoríme im, že sú áčkové. Nemajú lehotu uloženia, ale obce ich musia uchovávať. Zachováva sa tak história mesta a obce. Keď chce historik písať o obci, ako prvé siahne po kronike,“ hovorí Mária Novosádová, riaditeľka Štátneho archívu v Prešove, pobočka Humenné.
O povinnosti obce viesť kroniku hovorí paragraf 4 zákona o obecnom zriadení. „Dá sa čítať všelijako. Ale stále to bolo tak, že kroniky by sa mali písať,“ hovorí riaditeľka Novosádová.
Kým pred revolúciou mali na starosti kronikárov, ich zaškoľovanie a metodiku vedenia kroniky múzeá, dnes to nerobí nik.
„Na Slovensku sa na kroniky zabudlo. V Česku prijali samostatný zákon o písaní obecných kroník a vydali aj novú metodiku ich písania. Keď som sa odborne pripravovala na vyhotovenie posudku humenskej kroniky, preštudovala som si starú metodiku zo 70. rokov. Vylúčila som ideologické návody a zamerala som sa na vecnú stránku - čo by mala kronika obsahovať. Najviac som však čerpala z metodiky našich západných susedov. Vyšla v roku 2006. V Česku dokonca vyplýva zo zákona, že archívy majú právo kontrolovať obecné kroniky,“ vysvetľuje Novosádová.
Sotva tretina
V našom regióne je stav kroník zlý. „Trúfnem si povedať, že možno jedna tretina obcí vedie kroniku. Niektoré si myslia, že keď majú pamätnú knihu, že to stačí. Tá sa ale za kroniku neráta,“ hovorí.
Najčastejším problémom je nedostatok financií na zaplatenie kronikára. „Druhá vec je, že kroniku nemôže písať hocikto. Osoba by mala mať určité vzdelanie, odporúča sa, aby nebola zamestnancom úradu. Všetko závisí od vedenia obce. Keď je tam človek alebo skupina ľudí, ktorí si uvedomujú, že kronika je jedným zo základných prameňov zachovania histórie obce, tam sa kronika píše. Niektoré obce majú kroniky zverejnené aj na svojej webovej stránke,“ informuje Novosádová.
„Pri výmene starostov po voľbách sa niekedy 'strácajú ' niektoré dokumenty. Stalo sa, že pri kontrole v niektorých obciach chýbali napríklad zápisnice zo zasadnutí obecného zastupiteľstva. Preto sa snažíme dostať kroniky k nám do archívu. V 70. až 80. rokoch sa kroniky písali. Po revolúcii bola tendencia mnohé veci zatajovať,“ dodáva.
Dobrý príklad
Príkladom dobre vedenej kroniky je humenská mestská kronika. Od roku 2006 ju píše Jana Fedičová. Mesto ročne stojí 3 320 eur.
Riaditeľka Novosádová ročné zápisy posudzovala po odbornej a metodickej stránke už trikrát na základe odporúčania komisie kultúry pri mestskom zastupiteľstve.
„Kronika je zhotovená v elektronickej podobe. Záznamy sú rozčlenené do kapitol a podkapitol, z čoho je zrejmé, že kronikárka obsiahla všetky sféry spoločenského života – politickú, hospodársku, kultúrnu, sociálnu, športovú a ďalšie. Kronika za rok 2011 obsahuje 134 očíslovaných strán bez príloh a je prehľadná. Udalosti sú zaznamenané chronologicky, vecne a nestranne, čo sa od kronikára vyžaduje,“ hodnotí Novosádová.
Plusom je podľa nej napríklad sledovanie počasia, kapitola zaujímavosti či mimoriadne udalosti a množstvo príloh.
„Kronikárka rešpektuje moje postrehy a odporúčania a každoročne je kronika kvalitnejšia po všetkých stránkach,“ dodáva.
Nikdy nie je neskoro začať
Ako ďalej hovorí, je dobré, keď je kronikár priamym účastníkom zaznamenávaných udalostí. Podľa najnovších metodík môže vyjadriť aj svoj názor, ale musí zdôrazniť, že ide o jeho osobné stanovisko.
„Nemôže ho zovšeobecňovať a vydávať ho za stanovisko väčšiny. Môže dokonca osloviť účastníkov udalosti a požiadať ich o názor. Veľa záleží na tvorivosti kronikára,“ uzatvára.
Vedeniu miest a obcí odkazuje, že nikdy nie je neskoro začať písať kroniku. „Uvod musí obsahovať exkurz do minulosti. Nesmie chýbať predstavenie kronikára a práca môže pokračovať,“ dodáva riaditeľka Novosádová.
Zistili sme
Ako je to s obecnými kronikami
Mesto Snina
Podľa informácií Zuzany Krupej, hovorkyne mesta, vedenie kroniky je v správe Mestského kultúrneho a osvetového strediska (MKOS), ktoré je zodpovedné za jej vedenie. „V roku 2012 mestská rada na svojom zasadnutí na základe odporúčania riaditeľa strediska schválila plán akcií, ktoré majú byť zapísané v kronike v uplynulom roku. Napríklad v roku 2012 sa schválili akcie uskutočnené v roku 2011,“ uviedla. „Kroniku dopĺňame pravidelne každý rok o významné udalosti, úspechy mesta, návštevy a podobne. Vyhýbame sa politike. Funguje to takto roky a mesto nemá s vedením kroniky nijaké výdavky, nakoľko je v našej správe,“ doplnil riaditeľ MKOS Daniel Andráško.
Topoľovka, okres Humenné
Podľa slov starostu Štefana Ladičkovského sa ostatné tri roky kronika v obci nevedie. Kultúrna pracovníčka priebežne zhromažďuje materiál zo života obce. Ročne za to dostáva odmenu 25 eur.
Dlhé nad Cirochou, okres Snina
„Zhromažďujeme materiál, potom sa robí zápis. Má to na starosti občan obce, ktorý má s touto problematikou skúsenosti. Obecné zastupiteľstvo mu za to schválilo istú čiastku, ktorej výška závisí od počtu strán,“ uviedol starosta Ján Kníž.
Ulič, okres Snina
Kroniku obce viedol voľakedy bývalý riaditeľ základnej školy, ktorý je už nebohý. „Nemáme nič. Kronika sa nevedie už minimálne 15 rokov,“ hovorí starosta Ján Holinka. „Mrzí nás to. Problém nie je v peniazoch, ale v tom, že kroniku nemá kto viesť,“ dodáva. Kroniku píše už roky jedine miestny futbalový oddiel.
Radvaň nad Laborcom, okres Medzilaborce
„Snažíme sa viesť. Zaznamenávame udalosti, ktoré pokladáme za dôležité,“ hovorí starosta Michal Svičin. Zapisuje ich občan obce, jeho odmena je vecou dohody.
red.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
