Obec musí splniť podmienku 95–percentnej napojenosti. A to môže byť vážny problém. Napojila sa necelá polovica.
DLHÉ NAD CIROCHOU. Tri desaťročia v obci nebola kanalizácia. Ľudia odvádzali splaškové vody do žúmp.
„V roku 2003 bola odovzdaná do užívania čistička odpadových vôd za 12,5 milióna korún. Tretinu financovala Modra nad Cirochou a dve tretiny my. Vzali sme si na to úver, ktorý musíme splácať desať rokov,“ povedal starosta Ján Kníž (SmerD).
V roku 2004 obec v I. etape vybudovala kanalizáciu, no len na polovici územia. „Projekt stál 30 miliónov korún. Financovali sme ho z dotácie z Environfondu a spolufinancovala ho aj obec,“ povedal Kníž.
„Podarilo sa nám uspieť aj vo výzve Švajčiarskej konfederácie. Zo Slovenska bolo podaných 46 projektov, uspelo ich len 6,“ povedal starosta.
„Na druhý rok začíname II. etapu budovania kanalizácie,“ dodal.
Obec na tento projekt získala viac ako 2,5 milióna eur, spolufinancovať ho bude sumou 55 258 eur. Dokončiť ho má vo februári 2016. Obec má ale záväzok.
„Museli sme Švajčiarom garantovať až 95–percentnú napojenosť na kanalizáciu,“ povedal Kníž.
Už teraz je jasné, že to bude tvrdý oriešok.
„Máme 2 036 obyvateľov, z 500 domov má až 391 vodovodnú prípojku, no z nich sa doteraz na kanalizáciu napojilo len 132,“ povedal.
Tento stav podľa neho núti obec k tomu, aby pripravila všeobecne záväzné nariadenie (VZN), v ktorom stanoví termín, dokedy sa musí na kanalizáciu pod hrozbou sankcií napojiť každý, kto je napojený na vodovod.
Ak sa po dokončení II. etapy 95 percent domácností nenapojí, bude musieť obec znášať sankcie.
Žumpy a rúry do potoka
„Ľudia sa nenapájajú kvôli peniazom. Je tu chudobný kraj, málo roboty. Náklady na napojenie sa môžu zdať ľuďom so švajčiarskými platmi smiešne, lenže my to vidíme inak. Aj po napojení treba každý mesiac platiť,“ povedal nám miestny obyvateľ.
Kníž zdôraznil, že odvádzanie splaškov do žúmp musí skončiť: „Prepúšťajú a znečisťujú spodné vody. Ľudia potom majú v studniach znečistenú vodu.“
Dodal, že v obci nie je tajomstvom, že splašky z mnohých domácností v žumpách ani nekončia. Veľa rúr z domov vraj ústi rovno do potoka.
Robert Hezsely, investičný riaditeľ Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS), a. s., uviedol, že za pripojenie zaplatí domácnosť okolo 450 eur s tým, že výkopové práce, vytýčenie inžinierských sietí a povolenie rozkopávky si musí zabezpečiť a zaplatiť každý vlastník.
Priemerná 4-členná domácnosť za paušálne odmerné miesto platí mesačne za vodné, stočné a zrážkové vody 52,46 eura. Ak je odberné miesto vodomerné, platí 30 eur.
Šanca na zmenu tu je
Ak je v obci vybudovaná kanalizácia, podľa zákona sa na ňu musí napojiť vlastník, ak nemá povolenie orgánu štátnej vodnej správy na iný spôsob nakladania s odpadmi. Ak túto skutočnosť nesplní, môže mu obvodný úrad životného prostredia uložiť pokutu od 16 do 331 eur.
Hezsely uviedol, že VVS nemôže obec pokutovať za to, že sa jej nedarí presvedčiť svojich obyvateľov, aby sa na kanalizáciu napojili.
Podľa neho, obec ale môže prijať VZN o povinnosti obyvateľov napojenia na verejnú kanalizáciu, na základe ktorého im v prípade nenapojenia hrozí sankcia v zmysle zákona od obvodného úradu životného prostredia.
Aj v tomto prípade je však starosta kvôli sociálnej situácii občanov skeptický: „Ide o to, či budú sankcie vymožiteľné.“
Hezsely potvrdil, že situácia, ktorá je v Dlhom, nie je ojedinelá, ale častá. Takisto za ňou vidí zlú finančnú a sociálnu situáciu obyvateľov východného Slovenska. Práve preto podľa Hezselyho odštartovala VVS časovo neobmedzený projekt, počas ktorého sa môžu obyvatelia miest a obcí na kanalizácie napojiť za euro.
Stanovisko
Aký je názor ZMOS-u
Milan Muška, výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska reagoval na našu otázku, či môžu samosprávy riešiť problém s nezáujmom domácností napojiť sa na verejnú kanalizáciu prijatím VZN o povinnosti napojenia na verejnú kanalizáciu.
„Problém pripájania obyvateľov s pre nich cenovo dostupnou alternatívou je naozaj problém viacerých obcí. Nemyslím si, že ukladanie sankcií ovplyvní rozhodnutie. Obdobne ako kohokoľvek z nás nepresvedčí hrozba uloženia pokuty za to, že si nekúpim, napríklad auto, ktoré nepotrebujem a navyše naň nemám. VZN môžu prokuratúry zrušiť,“ uviedol.
„Je paradoxné, že individuálny vývoz žúmp môže byť cenovo dostupnejší ako poplatky za užívanie kanalizácie, najmä ak sa obsah žumpy má vyviezť do čističky odpadových vôd, kam tečie aj obsah kanalizácie,“ zamyslel sa.
„Riešenie spočíva pravdepodobne v zohľadňovaní nielen ekonomických, ale aj sociálnych a environmentálnych aspektov v cenotvorbe pre spotrebiteľa. Vyčíslenie environmentálneho nezaťaženia, či vplyv vodovodom a kanalizáciou vybaveného domu na dĺžku zotrvania odkázaného seniora v prirodzenom prostredí je pri slovenskej úrovni poznania takmer nemožné,“ uzavrel.
kor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
