BREKOV. Životnou vášňou Stanislava Macinského z obce Brekov sa stala záchrana miestneho hradu.
Pracovník banky sa k svojmu koníčku dostal, ako sám vraví, úplnou náhodou.
"Hradné zrúcaniny približne tri storočia nikto neopravoval, tak som sa pred niekoľkými rokmi do toho pustil ja. No a cesty späť už niet."
Brekovský hrad, situovaný na úpätí Ondavskej vrchoviny, chátra od protihabsburských povstaní. Na spomínanom mieste stojí od sklonka 13. storočia.
Spolu s podobnými stredovekými stavbami v okolí patril kedysi do sústavy strážnych hradov na uhorsko-poľskej ceste.
Opravuje už päť rokov
"Na oprave hradu pracujeme už piaty rok. Začalo to tak trocha nevinne, no postupne to prerástlo do veľkého projektu, ktorý získal v roku 2012 podporu od štátu vo výške 40 000 eur," vysvetlil Macinský, ktorý predsedá miestnemu Združeniu na záchranu Brekovského hradu.
Na základe spomínaného projektu si našli prácu na hradnom kopci počas roka tri desiatky nezamestnaných.
Práce na hrade boli v tejto, ako aj po uplynulé sezóny zamerané predovšetkým na stabilizáciu hradných ruín, pretože im hrozilo zrútenie.
"Pri pohľade na niektoré múry ma prekvapuje, že vôbec vydržali dodnes, majú aj 700 rokov," podotkol Macinský.
Počas rekonštrukcie prebiehal v areáli stredovekej stavby v uplynulých mesiacoch zároveň archeologický prieskum, ktorý priniesol viacero zaujímavých nálezov.
Boli medzi nimi kamenné delové gule, projektily do palných zbraní, strieborná minca z 15. storočia, ako aj unikátne neskorogotické a renesančné "kachlice".
"Hrad bol kedysi naozaj honosný. V minulosti ho vlastnili bohatí šľachtici Drugetovci, ktorí prišli z Talianska. Hovorilo sa o nich, že boli druhí po kráľovi. Vlastnili ho skoro 300 rokov. Na hrade prebýval počas jednej zimy aj uhorský kráľ Matej Korvín. Brekovčania sa tým chvália dodnes," pousmial sa Macinský.
Havran v erbe
Prítomnosť kráľa v Brekove si údajne dlhé roky pripomínali cez úradné listiny aj miestni zemepáni. Havrana, ktorého mal kedysi v erbe Matej Korvín, si dali do svojej pečate.
Pred niekoľkými rokmi sa stal čierny vták stojaci na strome zároveň súčasťou erbu samotnej obce.
Brekovský hrad ešte nie je ani zďaleka zachránený, avšak v jeho obnove chcú dobrovoľníci pokračovať aj naďalej podľa možností aj s miestnymi nezamestnanými.
"Našou ambíciou je, aby sme hrad dali dokopy, aby nebol nebezpečný pre turistov. Takže naďalej tu plánujeme murovať a opravovať, čo sa dá," zdôraznil predseda združenia.
Staré stavbárske techniky si budú môcť vyskúšať na hrade v budúcom roku okrem domácich nadšencov opätovne aj dobrovoľníci zo zahraničia.
"Medzinárodný kemp tu zorganizujeme počas leta už po piaty raz. Naposledy sa na ňom zúčastnili Kanaďania, Austrálčania, ale aj dobrovoľníci z Južnej Kórey, Litvy či Francúzska," uzavrel Macinský.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
