Má už 112 rokov. Prešli po ňom dve svetové vojny, prežil povodne a najnovšie stráži lásky zamilovaných Humenčanov.
HUMENNÉ. Valaškovský most postavili na mieste dreveného v roku 1900 „horúcou“ technológiou spájania nitmi.
Bola to poriadna drina.
„Plechové nosníky sa spájali nitovaním. Robilo sa to ručne za tepla. V malých vyhniach nahrievač nahrieval nity. Žeravý nit potom veľkými kliešťami podal podávačovi. Ten strčil nit do otvoru a z druhej strany ďalší robotník veľkým, dvojkilovým kladivom pologuľovitým otvorom v strede búchal po ňom dovtedy, kým nevyformoval hlavičku nitu a pritiahol tak vlastne plech k plechu. Podávač všetko z druhej strany istil kladivom,“ opísal v skratke dnes už pamätnícku technológiu amatérsky historik Michal Kirschner.
„Predstavte si, že jedna partia dokázala urobiť za deň až dvesto nitov. Bola to ťažká práca. Chlapi sa pri tom poriadne nadreli. Vtedy sa robilo skutočne poctivo,“ dodáva. Rovnakou technológiou ako Valaškovský most je postavená aj parížska Eiffelovka či Titanic.
Most stavali rok podľa projektu maďarských inžinierov. Svedčia o tom tabule na moste písané v maďarčine.
Prechádzali po ňom armády
Do sedemdesiatych rokov most slúžil autám i chodcom. Po moste prešli celé armády. 27. novembra 1914 cezeň prišli ruské vojská do mesta a obsadili ho. V roku 1944 ho podmínovali, ale len náhodou ostal stáť.
Za socializmu boli v Humennom kasárne, kde pre 1200 vojakov v tankovom pluku slúžilo takmer 200 tankov.
„Tie chodili na cvičenia do výcvikového priestoru Valaškovce. Všetka ťažká technika sa vykladala na stanici a prechádzala cez Valaškovský most. A to nie raz,“ hovorí pán Kirschner.
Most si pamätá aj jarné povodne. „Mohutná veľká voda tiekla doslova pod konštrukciou mosta. Bolo to v časoch, keď ešte Laborec nebol regulovaný. Jediná protipovodňová zábrana boli topoľové aleje vysadené od Sninského mosta. Stáli sme na moste. Celý sa chvel, ale vydržal,“ spomína Michal Kirschner.
Most lásky alebo zohyzdenie pamiatky?
Od Valentína tohto roku je Valaškovský most Mostom lásky. Na jeho zábradlí už „zamklo“ svoju lásku niekoľko humenských zaľúbených dvojíc.
Kľúč od zámky s iniciálkami mien milencov treba hodiť do vody, alebo si ho vziať so sebou. Symbolicky sa tak vyjadrí večné spojenie sŕdc.
Myšlienka Mostu zaľúbených vznikla v Číne. Odtiaľ pochádza tradícia „zamykať“ spolu zamilované duše.
Mosty lásky nájdete v metropolách i rôznych mestách naprieč celým kontinentom. Výnimkou nie je ani Slovensko.
Nie všade majú pre „zamykanie“ sŕdc pochopenie. Nedávno v médiách prebehla správa, že umiestnenie zámky na starom rímskom moste Ponte Milvio cez rieku Tiber chcú zakázať a považujú ho za vandalizmus.
Pamiatkari sa nechali počuť, že hrdza starý most poškodzuje. „Je to zohyzdenie pamiatky,“ dodáva pán Kirschner.
Nie je to obyčajný most
Cestný most spolu so železničným mostom cez rieku Laborec patrili k vojensky najvýznamnejším objektom v Humennom.
Autori Martin Drobňák, Matúš Korba, Radoslav Turík v knihe Stopy prvej svetovej vojny uvádzajú, že obsadenie mostov umožňovalo využitie mesta ako transportného a zásobovacieho uzla a ich obrane bola preto venovaná mimoriadna pozornosť.
Potvrdili to aj boje v novembri 1914. Prístup k mostom kryla výšina Sokolej, ktorej udržanie garantovalo priechodnosť cesty a železnice z Humenného do Sniny.
red
Valaškovský most. Kedysi po ňom chodili tanky, dnes slúži chodcom a cyklistom.
Horúce nitovanie. Rokmi sa ukázalo ako pevné a spoľahlivé. Foto k článku: Jana Otriová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
