Marián Haľko vlastní veľkú zbierku pohľadníc Humenného

Marián Haľko sa môže pochváliť vari najväčšou zbierkou pohľadníc svojho rodiska na svete.

V školskom roku 1957/58 tam chodil ako ôsmak. Dnes presne v tej istej miestnosti vystavuje historické pohľadnice Humenného. Za viac ako polstoročie ich nazbieral neuveriteľných šesť stovák. Najstaršia je z roku 1899.

HUMENNÉ. Výstava starých pohľadníc Humenného je nainštalovaná v priestoroch Vihorlatského múzea v kaštieli.

Humenčan Marián Haľko začal zbierať pohľadnice ešte ako malý chlapec. Už od detstva miloval zemepis a túžil cestovať.

„Vtedy sa to nedalo, tak som si to vynahradil aspoň takýmto spôsobom,“ hovorí.
Spočiatku bral všetko, čo mu prišlo pod ruku a reagoval na rôzne módne zberateľské vlny. Až neskôr po zmene režimu kvantita ustúpila kvalite.

Približne v tom čase prišiel na chuť starému Humennému. „Náhodou sa mi dostalo do rúk niekoľko kusov. Chytilo ma to,“ spomína.

Pohľadnice začal triediť. „Prioritu majú staré pohľadnice Humenného a okolia, potom ostrovy, futbalové štadióny a USA. V týchto oblastiach zveľaďujem zbierku,“ hovorí. Tá už dosiahla stotisíc kusov.

Pohľadničkári to majú ťažké

Pýchou zbierky pána Haľka, dlhoročného pracovníka školstva, sú historické pohľadnice Humenného. Najstaršia pochádza z roku 1899.

„Teraz ich už nepočítam. Ide mi v prvom rade o kvalitu. Vyradil som poškodené,“ zdôrazňuje. Štyri stovky zapožičal múzeu na výstavu.

Pohľadnica sa zrodila v roku 1870 a v Rakúsku-Uhorsku nastal jej rozmach približne o 25 rokov neskôr. V tých časoch boli pohľadnice väčšinou jednozáberové, čiernobiele, niekedy kolorované. Vydávali ich rôzni vydavatelia trafikanti, fotografi, drogéristi, v rôzne veľkých nákladoch.

„Často sa stávalo, že jeden negatív použilo viacero vydavateľov vo viacerých obmenách. Celú zadnú stranu až do roku 1905 zaberala adresa. Priestor na text poskytovala veľmi skromne predná strana. Z tohto obdobia sú cenené najmä tzv. oživené pohľadnice, teda s ľuďmi v dobovom oblečení,“ dozvedáme sa od pána Haľka.
„Pohľadničkári to majú ťažšie ako filatelisti. Neexistujú katalógy pohľadníc. Nevie sa, koľko presne pohľadníc bolo vydaných. Vydával ich ktokoľvek,“ hovorí.

Namiesto blšáku internet

Početné návštevy blšákov a búrz dnes pán Haľko do veľkej miery nahradil internetom. „Chodievam na burzy do Košíc, Bratislavy, Popradu či Prahy. Treba prezrieť stovky pohľadníc. Dajú sa ešte nájsť také, ktoré nemám,“ hovorí.

Najcennejšia pohľadnica je vždy tá, ktorú získa naposledy. „Nedávno som dražil jednu pohľadnicu v Budapešti. Ešte neviem, s akým výsledkom,“ dodáva.

Zbiera aj dobové dokumenty

Pán Haľko nie je len zberateľom „obrázkov“. O históriu mesta a okolia sa aktívne zaujíma. Príležitostne dopĺňa zbierku o dobové dokumenty spojené s mestom.

„Je to skôr vec náhody, či na niečo natrafím. Väčšinu som zdedil po otcovi. Bol filatelista a zbieral dobové dokumenty,“ prezrádza pán Haľko.

Na výstave dominuje listina Márie Terézie adresovaná kontese de Zichy, manželke Gottarda Van der Natha, ktorá ju poveruje zodpovednosťou za majetok.

Favoritom zbierky pána Haľka je aj tzv. karta maxima, teda pohľadnica so známkou a príležitostnou pečiatkou vydaná pri určitej príležitosti.