K medzinárodným silákom sa pridali aj domáci

Humenné hostilo účastníkov 6. ročníka Slovenského pohára silných mužov. Deväť silákov zo štyroch krajín súťažilo O pohár primátorky mesta Jany Vaľovej.

Zahanbiť sa nedala ani pätica Humenčanov, ktorá ukázala svoju silu v rôznych súťažných disciplínach.

HUMENNÉ. Siláci súťažili na námestí pred zrakmi početného publika.

Do Humenného sa prihlásilo desať silákov, napokon bodovalo len osem z nich. Celé popoludnie súperili siláci zo Slovenska, Poľska, Česka a Ukrajiny v známych, no náročných disciplínach.

V čo najkratšom časovom limite museli zdvíhať 110-kilovú kladu, nosiť 160-kilogramový erb mesta, ťažké kufre, prevracať 400-kilovú pneumatiku a priťahovať plne obsadené auto.

Vrcholom ich úsilia a divácky najatraktívnejšou disciplínou bolo ťahanie kamióna.

Súťažili aj domáci siláci

Podporu domáceho publika si užívala pätica miestnych silákov. Ľubo Kočan, Michal Karas, Dávid Gaľan, Ján Krulický a Ladislav Kudráč to vôbec nemali ľahké. Okrem prenášania erbu museli zvládnuť to, čo medzinárodní siláci.

Najlepšie z nich si počínal 26-ročný Dávid Gaľan. Odmenou mu je postup do ďalšieho kola Slovenského pohára. Všetkým Humenčanom dal verejný prísľub, že bude “silné” meno Humenného šíriť o dva týždne na súťaži v Bánovciach nad Bebravou.

A to na súťaž vôbec nechcel ísť. “Skrýval som sa, ale vyhlásili moje meno a manželka na mňa ukázala,” hovorí.

Hlavne pravidelne a výdatne

Dávid (výška 197, váha 110 kilogramov) posilňuje už od roku 2006. Do posilňovne chodí pravidelne štyrikrát do týždňa.

“Potreboval som nejako využiť voľný čas,” odpovedá na otázku prečo. Pracuje na sebe pod vedením trénerov. Okrem systematickej a metodickej prípravy si pochvaľuje aj výdatnú stravu od manželky.
“Jem všetko a pravidelne. Zjem aj šesť knedlí, ale jesť pre mňa neznamená veľa, ale pravidelne a výdatne,” hovorí.

Pýchou je syn Boris

Byť silný podľa neho nie je len o sile svalov. „Všetko je v hlave. Je to aj o taktike. Mnohí sú silní a nezdvihnú kladu, lebo nevedia, ako na to,” myslí si.

Zo súťažných disciplín sa mu najviac pozdávalo priťahovanie auta. “Hneď na začiatku sa mi posunul valec, o ktorý som sa zapieral. To ma naštvalo. Ale aj tak som vyhral a som so sebou spokojný,” dodáva.
Je presvedčený o tom, že ľudia radšej vidia peknú vyšportovanú postavu ako zavalitú. Jeho najväčšou ambíciou je byť zdravý a najväčšiu radosť mu robí syn Boris.

“Má len rok a desať mesiacov, ale už máme spoločnú fotku s činkami,” hovorí hrdý otec Dávid. Humenčanom sľubuje, že ich v Bánovciach nesklame.

“Budem sa snažiť trénovať pod odborným vedením. Musím zlepšiť mŕtve ťahy, teda príťah činky k bruchu. Urobím, čo sa dá,” uzatvára.

Pohár do Poľska

Pohár primátorky Jany Vaľovej napokon putoval do Poľska víťazovi Pavlovi Chruscickému. Na druhom mieste skončil slovenský silák Marek Kmoško a tretiu priečku obsadil Dávid Ďatelinka.
Po spoločnom fotografovaní nasledovala autogramiáda.