ZBOJ/ HUMENNÉ. Pôvodné drevenice v hornom Zemplíne sú vzácnosťou. Väčšina z nich zhorela počas vojny.
„Drevenice u nás nenájdete. Skôr 'vaľkové' domy. Ľudia ich stavali z kvádrov, ktoré zhotovili z hliny a slamy. Nechali ich vysušiť a potom použili na stavbu domov,“ hovorí Ladislav Ladomirjak, starosta Zboja v Sninskom okrese.
„Cez našu obec prešli dva fronty. Počas prvej svetovej vojny boli zákopy priamo v dedine, v druhej vojne išiel front neďaleko obce. Veľa domov vyhorelo. Po vojne už ľudia stavali murované domy,“ dodáva.
Po druhej svetovej vojne štát prispieval vojnou zničeným obciam.
Taký bol aj osud Habury v Medzilaborskom okrese. V dedine stál front dvanásť týždňov.
Obyvateľstvo museli evakuovať a keď sa napokon Haburčania vrátili domov, namiesto dediny našli jedno veľké zhorenisko.
Regionálny historik Miroslav Buraľ, riaditeľ Správy národného parku Poloniny, pripomína ešte jednu významnú skutočnosť.
„V 60. rokoch minulého storočia existoval vládny program UU. Išlo o hospodárske vyrovnanie sa Uličskej a Ubľanskej doliny s ostatnou časťou Československa. Vtedy bolo veľa dreveníc zbúraných a štát prispieval na výstavbu vaľkových domov,“ hovorí.
Osadné – „raj“ dreveníc
Posledné zvyšky dreveníc možno nájsť v obci Osadné.
„V obci je 11 dreveníc, z toho 6 postavených pred prvou svetovou vojnou v pôvodnej architektúre. Jednu z nich obýva pôvodná obyvateľka domu, 83–ročná babka,“ hovorí starosta Osadného Róbert Mikuláško.
Päť dreveníc postavili medzi dvoma vojnami. „Sú však omietnuté, polakové, pofarbené brizolitom. Tri z nich sú obývané. Niektoré chátrajú, lebo nie sú vysporiadané vlastnícke vzťahy. Záujem o ne by bol,“ dodáva Mikuláško.
Z bukového dreva
V Humennom sú zrubové domy len v skanzene. Pochádzajú zo Zemplínskych Hámrov, Klenovej, Nechválovej Polianky, Kalnej Roztoky, Výravy, Olšinkova a Vyšnej Jablonky.
Naši predkovia stavali po dedinách drevené zruby na kamenných podmurovkách.
V hornozemplínskom regióne bývalo zvykom, že sa na obytné a hospodárske stavby používalo hlavne bukové drevo.
„Typickým obydlím bol trojpriestorový karpatský dom – predsieň, komora, izba. Na vybudovanie zrubu sa spotrebovalo 50 – 60 stromov. Rúbali sa 12 až 15-ročné stromy,“ hovorí Miroslav Strakoš z Vihorlatského múzea v Humennom.
Strechu zhotovovali z ražnej slamy. Majetnejší ju robili z ručne štiepaných šindľov z bukového dreva.
„Na prikrytie väčšieho domu bolo treba zasiať raž na dvoch hektároch, ručne ju zožať, vymlátiť a ručne vyhotoviť tzv. kyčky.
Slamená krytina sa priväzovala na sústavu krovu povrieslami – štiepancami z klasu,“ doplnil Strakoš.
Autor: jo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
