PTIČIE. V obci Ptičie žije Anna Drabantová, vdova po Štefanovi Drabantovi, ktorý v roku 1968 ohlásil nález pokladu strieborných mincí.
V jari 1950 oral svoje políčko Jozef Drabant, miestny roľník z Ptičieho. „Bol na poli na Hrunoch za dedinou spolu s manželkou Annou. Boli to moji svokrovci. Pri oraní zrazu niečo rozbili pluhom v zemi,“ spomína na rozprávanie nebohých svokrov Anna Drabantová.
„Uvideli črepy z hlinenej nádoby a čosi, čo pripomínalo staré mince. Boli to také hrubé kúsky, zanesené od hliny. Priniesli ich domov,“ povedala.
„Ja keď som sa vydala do tejto rodiny, nikdy sa u nich o poklade nehovorilo. Len príležitostne ho spomenuli. Viem len to, že mince dali doma do veľkej sklenenej fľaše na zaváraniny. Bola roky u nich doma na pôjde,“ dodala.
Na povale boli 18 rokov
„Raz k nám prišiel riaditeľ múzea z Humenného. Mince rozložili na stôl. Obzeral ich a počítal pred mojím manželom,“ zaspomínala si na rok 1968 pani Anna. „Všetky odniesol a odvtedy sme ich už nevideli. Ľudia si mysleli, ako sme na nich zbohatli. Medzitým ale moji svokrovci zomreli. Z toho pokladu nemali nič. Môj muž potom dostal za každý kus 20 korún,“ dodala.
Podľa doktorky Evy Kolníkovej, numizmatičky z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied sa z pokladu zachránilo 237 mincí.
„Dostali sme vtedy za to necelých päť tisíc korún. Stavali sme dom, peniaze sme použili. Niektorí si mysleli, že sme prišli ku ktovieako veľkým miliónom. Ale nie je to tak. Robili sme ako každý, ak sme niečo chceli, museli sme si zarobiť alebo našporiť,“ povedala pani Anna.
Kolníková v spracovanej dokumentácii o náleze uviedla, že je pravdepodobné, že do rúk archeológov sa nedostali všetky mince z pokladu.
Pani Anna ale tvrdí: „Odovzdali sme všetko, možno len jednu mincu dal môj muž nejakému lekárovi. To ja už ale presne neviem.“
Poklady nikdy nehľadali
„Nespomínam si, že by v našej rodine niekedy niekto hovoril, čo by bolo, ak by sme si poklad nechali. Odovzdali sme ho a hotovo. Nikdy tie mince viac nevidel môj muž ani ja,“ povedala pani Anna.
Dodala, že aj napriek nálezu sa v rodine nikto nestal numizmatikom, alebo sa nejako zvlášť začal zaujímať o históriu. Drabantovci podľa nej nikdy viac nešli ani žiadny poklad hľadať.
„Pred rokmi do Ptičieho chodili takí, ktorí si mysleli, že ešte nájdu nejaký poklad. Pýtali sa nás, kde sú Hruny, kde presne sa mince našli. Jeden pán tu mal v aute aj nejaké prístroje. Po tom, ako nič nenašli, chodilo takých ľudí stále menej a menej,“ dodala.
„Nález pokladu dedinu zviditeľnil, to je pravda. Pre nás je ale dôležité to, že poklad je dôkazom toho, že tu boli Kelti,“ povedal starosta Ptičieho Marián Čorný (Smer).
„Pre mňa sú najväčším pokladom deti, vnúčatá a najvzácnejšie je zdravie,“ uzavrela pani Anna.
Zistili sme
Kde je poklad
„Poklad je na bezpečnom mieste. Vystavujeme ho len krátkodobo, pri zabezpečení a dodržaní maximálnej bezpečnosti,“ povedal riaditeľ Vihorlatského múzea v Humennom Vasiľ Fedič.
Potvrdil, že myšlienkou vystavovať poklad dlhodobo, sa už zaoberali. Na to, aby bol vystavený poklad súčasťou trvalej expozície múzea, by ale bola potrebná špeciálna miestnosť- trezor. Ten v súčasnosti múzeum nemá.
kor
Výnimočnosť pokladu
Podľa numizmatičky Evy Kolníkovej je poklad z Ptičieho mimoriadne vzácnym dokladom o spoločensko-hospodárskych pomeroch na území východného Slovenska v posledných storočiach pred naším letopočtom.
Mince sú z dobrého striebra. Jedna vážila od 12,21 do 14,89 gramov. Celková hmotnosť 237 exemplárov bola 2 916,77 gramu. Mince podľa štýlových, typologických i metrologických podrobností zaradila do okruhu keltsko-dáckeho mincovníctva.
Podľa Kolníkovej mince pochádzajú pravdepodobne z polovice 2. storočia pred naším letopočtom, krátko na to ich aj ukryli do zeme.
Nález z Ptičia je podľa Kolníkovej o to významnejší, že pomáha objasňovať zatiaľ ešte v mnohom neznáme stránky najstarších dejín východoslovenskej oblasti.
Naznačil významné postavenie východoslovenskej oblasti v rámci širšieho teritória obývaného v posledných storočiach pred naším letopočtom Keltmi a Dákmi.
kor
Chotár Ptičieho. Poklad našli Drabantovci v lokalite Hruny, ktorá je medzi ptičím a Kamienkou. Foto: Anna Kornajová
Pre Annu Drabantovú je najväčším pokladom jej rodina. Starosta Marián Čorný potvrdil, že poklad dedinu zviditeľnil. Foto. Anna Kornajová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
