Korzár logo Korzár Horný Zemplín
Utorok, 20. apríl, 2021 | Meniny má MarcelKrížovkyKrížovky

Papín je miestom majstrov pera

Sú miesta na zemi, ktoré majú určitú charakteristickú atmosféru. Svojho ducha miesta. Genius loci.

Milan Zelinka. Do Papína sa priženil a začal tu písať.Milan Zelinka. Do Papína sa priženil a začal tu písať. (Zdroj: jo)

Iný dnešný význam tohto výrazu hovorí o veľkej závislosti osobnosti od rodného kraja či prostredia. Obec Papín takýmto miestom rozhodne je. Literárny kritik Alexander Halvoník ho nazval charizmatickým.

PAPÍN. Je dedinou majstrov pera. Ján Patarák ju ako prvý dostal do umeleckej prózy, Michal Chuda do poézie.

U „pristaša“ Milana Zelinku prebudila túžbu písať a Václav Pankovčín ju preslávil ako exotický Rantaprapán a Marakéš.

„Tento kraj na mňa veľmi silne zapôsobil. Dokonca tak silne, že som začal písať až tu. Ja som predtým nepísal. Nechcel som byť spisovateľom,“ hovorí Milan Zelinka (nar. 1942), rodák z Igramu, o Papíne, kde sa priženil.

„Keď sme sa minulého roku v júli zišli na festivale, Miško Chuda spolu so starostom a riaditeľkou miestnej školy uviedli do života knihu o Papíne. Vtedy som tam povedal, že v Papíne je niečo medzi nebom a zemou, čo vedie ľudí k tvorivosti. Patarák dostal prvý Papín do umeleckej prózy, Chuda do poézie. Podľa môjho názoru to nemôže byť náhoda. Ten kraj je čistá poézia. Keď rozprával dedo Kušnír o svojich zážitkoch z prvej republiky, bolo to čarovné. Ľudia to videli poeticky. Spomínal, že keď v krčme chlapi zaspievali, zhasla petrolejka. Spievali tak krásne a silno, že zhasla. Dedo rozprával chlapom rozprávky. Jeho zážitky sú románové príbehy,“ vyznáva sa z lásky ku kraju a jeho ľuďom Milan Zelinka.

Prírodu vnímal ako chrám

„Pamätám si, ako mi nebohá mama v detstve hovorila, že po narodení pri prvom kúpaní mi dala do vaničky ceruzku, aby som sa vraj dobre učil. Táto epizódka mi nevdojak zišla na um pri otázke, ako je to možné, že z Papína pochádza niekoľko umelecky tvorivých ľudí. Pravdaže, túto svoju spomienku vnímam s úsmevom, keďže si uvedomujem, že akýkoľvek talent je predovšetkým darom od Boha. Ide o to, aby si mladý človek dar talentu zavčasu uvedomil a s vďakou ho cieľavedome rozvíjal,“ otvára papínske srdce básnik Michal Chuda (nar. 1947), ktorý kedysi používal pseudonym M. Papín.

„Vyrastal som v sedliackom, no tvorivom prostredí. Dedo vedel spraviť z dreva vari všetko, otec takisto. Dodnes mám jeho kosisko či jemne a precízne vyrezané varešky, prizdobené ornamentom. Mama zase šila, krásne vyšívala, tkala plátno i pestrofarebné pokrovce. Ich práca mala pre mňa značnú mieru tvorivosti. Rovnako rozprávanie starších, plné ľudských príbehov, alebo spontánny spev dievok, dotvárajúci pokojnú atmosféru nedeľných večerov. Veršíky som začal písať v šiestej triede pri pasení kráv. Prírodu som vnímal ako chrám. Ležiac na chrbte, nohami zapretý do kmienkov liesky, počul som znieť velebnú organovú hudbu. A ťahalo ma to písať, trocha aj maľovať. S maľovaním a kreslením som prestal zavčasu, písať som neprestal doteraz. Myslím si, že duch kraja svojím spôsobom ovplyvňuje vnímavého človeka. Pamäť rodu je vpísaná do jeho srdca. Treba si ju však oživovať. Genius loci môjho kraja, môjho rodného Papína, je stále výrazný, jedinečný a bdelý,“ uzatvára Michal Chuda.

Spisovatelia majú svoje dediny

Prozaik Ján Patarák (nar. 1936) strávil celý život na východnom Slovensku a Papín si programovo zvolil za hlavnú tému svojej literárnej tvorby.

„Každý spisovateľ si hľadá dedinu, osadu alebo mesto, ktoré by sa stalo východiskom toho, čo píše. Učil som sa literatúre od veľkých Rusov a Američanov. Spisovatelia ako Faulkner či Turgenev mali tiež svoje dediny. Mne zakázali cesty do sveta, tak som písal o svojej dedine. Spisovateľ má písať o prostredí, ktoré naozaj dobre pozná. Pre mňa je ním Papín,“ povedal v rozhovore Kronikár svojho kraja Kláry Kernerovej (Knižnica, roč. 9, č. 2, 2008).

Prozaik a publicista Václav Pankovčín (1968 - 1999) vstúpil do literatúry dielom Asi som neprišiel len tak. Ide o súbor próz, ktoré spájajú postavy i miesto deja, východoslovenská dedinka s exotickým názvom Rantaprapán. Potom nasledoval Marakéš (1994).

Ako sám Pankovčín vyhlásil: Marakéš nie je Papín. Marakéš je imaginárna dedina kdesi na východe Slovenska, ale nikto presne nevie, kde. Treba dodať, že Marakéš je vlastne Rantaprapán: príbehy sa tu odohrávajú v rovnakom fantazijnom priestore i postavy sú takmer totožné.

Nevie si to vysvetliť

„Michal Chuda na slávnostnom uvedení do života monografie o Papíne povedal, že je takým viacstranovým krstným listom všetkých Papínčanov. Keď som nastúpil do funkcie, bolo mojím veľkým snom i zámerom vydať hodnotnú publikáciu o obci. Vyšla v tisícovom náklade a bezplatne ju dostala každá domácnosť,“ hovorí starosta Papína Miroslav Lukáč.

A prečo je práve „charizmatický“ Papín rodiskom a domovom toľkých tvorivých ľudí? „Sám si to neviem vysvetliť. Som rád, že máme ľudí, na ktorých môžeme byť hrdí. Neviem, čím to je. Ale je to fakt. Teší ma, že aj tu na  'ďalekom východe ' máme ľudí, ktorí dajú svetu vedieť o Papíne,“ dodáva.

ico

Fakty

Spisovatelia spojení s Papínom

Ján Patarák, prozaik, scenárista, dramatik je autorom deviatich kníh - Hudobná obeta, Prvý rok mieru, Božie oko, Malé ryby, veľké ryby, Lúka 30 x 40, Portréty zo živého domu, Moritáty, Svet pre Janu a Učni bohyne lásky. Okrem toho napísal aj desiatky poviedok, scenárov, článkov…

Michal Chuda, básnik, editor, prekladateľ vydal básnické zbierky Poľná omša (1970), Bieliť plátno (1976), Biele noci (1977), Živá voda (1978), Štvorlístok (1985), Tiché svetlo (1987), Láska je dom bez zatvorených dverí (1993), Jablko v dlani (1998), Som s tebou v slove (2011).
l Milan Zelinka, prozaik, básnik a esejista vydal knihy Dych (1972), Smädné srdce (1974), Belasé ráno (1978), Slamienky z Makova (1980), Mechanici (1982), Kvety ako drobný sneh (1983), Povesť o strýkovi Kenderešovi (1983), Z Havranieho dvora (1988), Krajina (1993), Príbehy z Karpát (2005), Teta Anula (2007), Ten nevyspytateľný svet (2009), Rudenko (2011).

Václav Pankovčín (1968 - 1999), prozaik a publicista, autor kníh Asi som neprišiel len tak (1992), Marakéš (1994), Tri ženy pod orechom (1996), Bude to pekný pohreb (1997), Polárny motýľ. Priestor 3 x 4 (1997), K-85. Príbeh o prerušenej mravčej ceste (1998), Lináres (1999), Šicke me naše (1999, výber z poviedkovej tvorby) a kníh pre deti a mládež Mamut v chladničke, Školský western (1992).

red.

Najčítanejšie na Horný Zemplín Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investovanie sa tento rok oplatí
  2. Korporátne dlhopisy s fixným ročným výnosom od 7 do 8 %
  3. Prečo McDonald's podniká kroky k udržateľným riešeniam?
  4. Ako môžete z vašej domácnosti spraviť zelenú domácnosť?
  5. Nech trénujete kdekoľvek, nikdy nešportujete sami
  6. Volkswagen Touareg: Prvá liga za slušné peniaze
  7. Flexibilita, nedielna súčasť činnosti logistického providera
  8. Veľká jarná súťaž o cestu do Ománu
  9. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  10. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  1. BILLA rodičom radí, ako deťom pripraviť výživnú desiatu
  2. Investovanie sa tento rok oplatí
  3. Prečo McDonald's podniká kroky k udržateľným riešeniam?
  4. Ako môžete z vašej domácnosti spraviť zelenú domácnosť?
  5. V COOP Jednote aj počas pandémie vybavíte všetko
  6. DPDgroup zanalyzovala správanie zákazníkov počas pandémie
  7. Čo bude v 2021 inak pri stavebnom povolení pre domy
  8. Konečne! PLANEO Elektro opäť otvára predajne
  9. Nech trénujete kdekoľvek, nikdy nešportujete sami
  10. Obnoviteľné zdroje energie na FVT
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 24 059
  2. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku 23 187
  3. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 12 937
  4. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 8 514
  5. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME 8 215
  6. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 8 041
  7. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť! 8 027
  8. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 7 769
  9. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 7 752
  10. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 7 616
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Eduard Heger (OĽaNO).

Vláda mlčí aj o platbách za ruskú vakcínu.

17 h
Dočasné očkovacie centrum, ktoré vzniklo vo februári v spolupráci Banskobystrického samosprávneho kraja a zdravotníckeho zariadenia Novamed.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 376-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 11 244 obetí.

6 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop