Králiky, holuby, hydina a exotické vtáctvo. Takmer tristo živých a hlučných „exponátov“ ponúkla humenská Základná organizácia Slovenského zväzu chovateľov na výstave zvierat na zimnom štadióne. Ozajstní krásavci sa našli v každom živočíšnom druhu.
HUMENNÉ. Pýchu svojich chovov priniesli na výstavu chovatelia z okresov Humenné, Snina, Medzilaborce, Vranov nad Topľou a Trebišov.
Takmer stovka králikov zastupovala širokú škálu plemien od najväčších s hmotnosťou do 7 kilogramov, cez stredné až po zakrslé, ktoré vážili približne kilogram.
„U veľkých plemien ako je belgický obor či nemecký obrovitý strakáč sa hodnotí dĺžka uší. Musia byť vzpriamené a otvorené. Hodnotí sa tvar tela, celková stavba, osrstenie, farba, kresba,“ dozvedáme sa od predsedu humenskej základnej organizácie Františka Ondarka.
Pred každou výstavou sa totiž zídu posudzovatelia, ktorí bez prítomnosti vystavovateľov a verejnosti hodnotia anonymne jednotlivé kusy.
„Na oceňovací lístok vypíšu prednosti a chyby a na klietku umiestnia ozdobné pierko, ktoré upozorňuje návštevníkov na oceneného,“ vysvetľuje František Ondarko, ktorý pôsobí ako posudzovateľ hydiny.
Tú začal chovať ako 15-ročný chlapec a chovateľská vášeň ho drží aj po päťdesiatke.
Požadované parametre posudzovaných zvierat sa chovateľ snaží dosiahnuť správnym výberom rodičov a selekciou mláďat. Aj v živočíšnej ríši platí, že krajší a mocnejší majú väčšiu šancu prežiť.
„Nechávajú sa na chov, slabšie jedince sa zužitkujú,“ hovorí chovateľ Ondarko.
Každý dobrý chovateľ vie, ako musí so zvieratami narábať. „Zviera pri prekvapení stresuje. Musí preto vedieť, že človek k nemu ide. Treba sa mu prihovárať, aby sa upokojilo. Stáva sa, že králik dostal infarkt z prekvapenia,“ hovorí pán Ondarko.
Množstvo druhov a farieb
Najhlučnejší boli zástupcovia hydiny. „Kohút kikiríkaním oznamuje, že on je na svojom teritóriu pánom. Dokonca sme museli susedné klietky oddeliť kartónovým papierom, aby sa kohúty nevideli a neskákali do seba. Najviac škrieka perlička z Afriky, ktorá je najneskôr domestifikovaným druhom hydiny,“ vysvetľuje pán Ondarko.
Upozorňuje aj na správnu terminológiu. „Nehovoríme sliepka, ale kura domáca,“ zdôrazňuje.
Pozornosť pútala holokrká hydina. „Je to vzácne plemeno. Bolo vyšľachtené v najchladnejšej oblasti Rumunska vo viacerých farebných rázoch. Holý krk, golier a lysinka na prsiach musia byť prirodzené bez zásahu chovateľa.“
Ocenenie získali aj hampshirky, wyandotky, nazvané podľa indiánskeho kmeňa, a drobné mileflérky. Človek sa v mnohých prípadoch prejavil ako estét a niektoré plemená vyšľachtil pre krásu a potešenie. Práve potešenie a obdiv prinášali návštevníkom pávy, či zlaté a diamantové bažanty.
„Keď vidíme, ako sa deti tešia, oplatí sa nám vynaložiť námahu a výstavu zorganizovať. Veď dnes už ani na dedinách deti pomaly nevedia, ako zvieratká vyzerajú. Chovateľstvo nie je o peniazoch, ale o záľube a láske k zvieratám. Aj oni potrebujú pohladenie a citlivý prístup,“ uzatvára František Ondarko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
