Obytno–hospodársky dom pochádza zo Zemplínskych Hámrov, do skanzenu prišiel na sklonku osemdesiatych rokov minulého storočia. V nedeľu 19. augusta bude stredobodom pozornosti kultúrno–spoločenského podujatia Zemplínske Hámre v skanzene.
HUMENNÉ. Prvý objekt, drevený chrám z Novej Sedlice, priviezli do humenského skanzenu v roku 1972, posledný o osem rokov neskôr.
Neobývaným objektom síce chýba „ľudské teplo“, ale nie starostlivá ľudská ruka. Pracovníci múzea ich postupne obnovujú a snažia sa pri tom dodržiavať staré stavbárske postupy.
Toto leto prišiel rad na dom zo Zemplínskych Hámrov. Postavili ho v prvej tretine dvadsiateho storočia a skladá sa z obytnej a hospodárskej časti. Pôvodne ho pokrývala slamená strecha.
„Nevybrali sme ho náhodou. V nedeľu 19. augusta sa v skanzene uskutoční vďaka projektu podujatie Zemplínske Hámre v skanzene. Chystajú sa naň rodáci a obyvatelia obce, vítaní sú aj ostatní návštevníci. Pripravený je kultúrny program, prehliadka expozície, nová výstava a škola hrnčiarstva. Budeme tu mať remeselníkov, ktorí budú ukazovať postup výroby. Návštevníci si budú môcť všetko vyskúšať,“ vysvetľuje Jozef Fundák, etnograf z Vihorlatského múzea v Humennom.
Od hlavy po päty
Dovtedy musí byť dom vynovený od podmurovky až po strechu. Práce trvajú už vyše pol druha mesiaca. Najprv bolo treba steny zbaviť maľovky a urobiť vysprávky.
„Používame staré technológie pri obnove omietok a ošetrení podstienok. Jediné uľahčenie spočíva v tom, že namiesto ílovitej hliny používame nepálené tehly zo starých domov, ktoré po dedinách búrajú. Rozmočíme ich vo vode a dosypeme slamenú sečku. Touto zmesou potom omietame steny,“ hovorí etnograf Jozef Fundák.
„Bielime vápnom. Vrchnú vrstvu vymaľujeme takou farbou, aby bola odolnejšia voči poveternostným vplyvom. Do nej zamiešame tónovaciu farbu,“ dodáva.
Nová hlinená omietka je už hotová v plevni a v komore. „Teraz dokončujeme obývaciu izbu a po nej príde na rad predsieň. V komore obnovíme výstavu výrobkov hrnčiarskeho majstra J. Halamku zo Sniny. Z depozitu pribudnú nové výrobky - krčahy, misky, kvetináče, taniere, všetko s tradičnými motívmi,“ hovorí.
Šindle sú ručne štiepané
Sanuje sa aj kamenná podstienka, z ktorej dážď vymýva hlinu a ničí omietku. Na drevenej streche pracovníci odstraňujú lišajníky a mach.
„Čistíme ju a natierame. Používame ručne štiepané šindle. Použité roztoky a chemikálie majú za úlohu stabilizovať drevo proti červotočom a hnilobe,“ dodáva Miroslav Strakoš z Vihorlatského múzea.
V minulom roku v skanzene „hostili“ obec Nová Sedlica, lebo odtiaľ pochádza chrám. „Plánujeme každý rok pozvať do skanzenu jednu z obcí, z ktorých pochádzajú objekty,“ dodáva etnograf Jozef Fundák.
Domy v skanzene sú z Nechvaľovej Polianky, Klenovej, Kalnej Roztoky, Výravy, Olšinkova, Zemplínskych Hámrov a Vyšnej Jablonky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
