HUMENNÉ. Po kočových cestách chodievalo panstvo z humenského kaštieľa na výlety.

„Panstvo chodilo na koči ťahanom koňmi. Bola to taká pikniková turistika. Kone sa využívali aj ako jazdecké,“ hovorí Michal Kirschner.

Nad gréckokatolíckym chrámom, kde teraz stoja domy, bol veľký rybník. Druhý bol v miestach, kde je dnes amfiteáter. Okolo nich viedli kočové cesty.

Jedna kočová cesta vedie cez bývalý grófsky sad Handrix na Hubkovú. Ďalšia išla hore Hubkovou popod les smerom na Kochanovce, iná smerom na Brestov popri záhradkárskej osade do tzv. Jelenieho kúta.

„Pred niekoľkými rokmi bola ešte vysypaná štrkom. Cesty boli miestami spevnené kameňmi, miestami bola len udupaná hlina. Keď sme prišli do Humenného v 47. roku, boli krásne udržiavané. Vyrátal som, že v okolí Humenného mohli mať dĺžku až 30 kilometrov,“ dodáva Michal Kirschner.

Fakty

Ako stavali naši predkovia

Na stavbu obydlia bolo treba drevo, kameň, hlinu a slamu.

Naši predkovia stavali drevené zruby na kamenných podmurovkách. V našom regióne bývalo zvykom, že obytné aj hospodárske stavby sa robili hlavne z bukového dreva. „Typickým obydlím bol trojpriestorový karpatský dom – predsieň, komora, izba. Na vybudovanie zrubu sa spotrebovalo 50 – 60 stromov. Rúbali sa 12 až 15-ročné stromy,“ hovorí Miroslav Strakoš z Vihorlatského múzea v Humennom.

Na omastenie zrubu sa používala ílovitá hlina, do ktorej sa primiešavali plevy alebo posekaná slama, sečka. Niekedy sa pridával aj konský trus. Zrub bol omastený v 2 - 3 vrstvách. Posledná vrstva bola vybielená vápnom, niekedy sa používala modrá farba alebo okrová hlinka na soklové časti.

Strecha sa zhotovovala z ražnej slamy. Majetnejší ju robili zo štiepaných šindľov z bukového dreva. „Na prikrytie väčšieho domu bolo treba zasiať raž na dvoch hektároch, ručne ju zožať, vymlátiť a ručne vyhotoviť tzv. kyčky. Slamená krytina sa priväzovala na sústavu krovu povrieslami – štiepancami z klasu. Životnosť strechy v obývanom a vykurovanom obydlí bola až 50 – 70 rokov, pravda s drobnými úpravami a údržbou. Svoju úlohu zohrávala mačka, ktorá sa postarala o hlodavce,“ vysvetľuje Miroslav Strakoš.

V skanzene je životnosť striech kratšia. „Najväčšiu paseku robia hlodavce, ktoré rozhrýzajú povriesla. Zlú službu nám robia aj vrany, ktoré vyťahujú slamu,“ dodáva Strakoš.

jo

Autor: jo

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín