PRITUĽANY. Z necelých troch stovák v sedemdesiatych rokoch minulého storočia dnes v obci žije 60 obyvateľov, drvivá väčšina v dôchodcovskom veku.
Mnohí prichádzajú do rodičovských domov z mesta len na víkend, pribúda chalupárov.
V roku 1454 bola obec zapísaná ako Prythwlan, neskôr ako Pritulyane (1773), Pritulany (1808), po maďarsky Pritulyán, Hegyvég.
„Nemali sme k dispozícii historický symbol obce, tak sme sa pri tvorbe erbu v roku 2004 snažili vytvoriť hovoriaci znak obce,“ spomína starosta Jozef Sivák, ktorý starostuje už štvrté volebné obdobie.
Ako úväzkový starosta úraduje v bývalej škole v učiteľskom byte každý pracovný deň od 16. do 18. hodiny.
Odkiaľ je pôvod názvu?
Podľa jazykovedcov má názov obce dvojakú motiváciu. Podľa prvej sloveso pritúliť vyjadruje polohu dediny učupenej pod Beskydami. Podľa druhej názov korení v slovese pritúlať sa a znamená, že v porovnaní s ostatnými osadami bolo územie Pritulian osídlené neskôr.
„Toto sa nedalo heraldicky vyjadriť, tak sme sa rozhodli využiť bežný význam slova pritúliť sa a v erbe máme krojovanú dvojicu mladých ľudí, ktorí sa k sebe túlia,“ vysvetľuje starosta Sivák.
Väčšina Prituľancov sa s nevedomosťou ľudí z okresného mesta či širšieho okolia o existencii obce s takým názvom síce stretla neraz, ale na dedinku pod horami nedajú dopustiť.
„Som hrdý, že som odtiaľto,“ hovorí starosta Sivák. „Tu z 'okolice ' ľudia o Prituľanoch vedia, ale stretol som sa aj s tým, že si mysleli, že žartujem. V Bardejovskom okrese sú Stuľany, no a my sme Prituľany,“ dodáva.
Kolegovia sa smiali
„Keď som v škole povedal, že pochádzam odtiaľto, kolegovia sa smiali, že si z nich robím srandu,“ hovorí Miron Kizák, ktorý roky žije v Humennom, kde pracuje ako učiteľ. „Musel som im ukázať mapu, že taká obec existuje. Mysleli si, že si vymýšľam,“ dodáva.
„Doberali si ma, že je to na konci sveta. Je síce pravda, že sme malá obec, ale vtedy skutočne z každého druhého domu sa ľudia vypracovali a získali isté postavenie. Tu v dome povyše sa narodil otec bývalého ministra financií Ivana Mikloša,“ vysvetľuje.
Rodná obec je preňho oázou ticha, pokoja a nádhernej prírody.
Helena Siváková, rodená Baľová, má 87 rokov. „Nesmiali sa, skôr naopak, páčil sa im názov, že sa tu ľudia voľakedy dávno pritúlali,“ hovorí pani Siváková. A či sa aj mladí k sebe „túlili“?
„Keď som bola mladá, bol iný svet. Neboli rozvody. Hoci sme sa s mužom pohádali, nikdy sme sa nehnevali. Spolu sme gazdovali a vychovali sme tri deti,“ spomína.
Dôchodkyňa Mária: Páči sa mi tu
Sedemdesiatosemročná pani Mária Karasová pracovala v Humennom v obchode. „Mnohí ľudia nevedeli, kde Prituľany ležia. Vraj taká dedina neexistuje. Ale názov sa im páčil,“ spomína.
V dedine prežila celý svoj život. „V jednom dome som sa narodila, druhý sme postavili, do tretieho som sa vydala a teraz som tu. Len sa tak krútim po dedine. Zato som nikde nešla, lebo sa mi tu páči,“ smeje sa.
A dodáva, že miestni parobci sa veru vedeli pritúliť. „Akoby nie! Voľakedy bolo parobkov veľa. Robili sme zábavy pri škole, tancovali, spievali. Teraz tu niet nikoho, všetci odtiaľto odišli. Ale na 'valale ' človek nikdy nie je sám,“ dodáva.
Pani Helena Siváková. Má 87 rokov a stále je čiperná.
Foto: jo
Autor: jo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín